Bloody Diary (2. díl)

10. května 2013 v 20:05 | Bee. |  Bloody Diary
Název: Bloody Diary
Autorka: Fame Fox (little-darkangels.blog.cz)
Díl: 2.



Závesy, ktoré neprepúšťali žiadne svetlo spôsobili, že celá izba pôsobila smutne a negatívne. Uprostred nej sa nachádzala staršia drevená posteľ. Na nej sa povaľovalo niekoľko páperových podušiek a medzi nimi ležalo dievča s ebenovými vlasmi. Nad hlavou držalo knižku a hltalo každé jedno slovo z toho romantického ale aj dramatického príbehu, ktorý sa podľa autora odohrával v osemnástom storočí. Predstavovala si všetky tie pohyby, slová a úklony. Ba dokonca aj šaty s odporným korzetom, v ktorých ženy ledva dýchali a prsia siahali po bradu. Nedokázala by si v tom predstaviť samú seba.
Prevrátila sa na brucho, natiahla ruky čo najviac pred seba a ponaťahovala sa. Musí dočítať túto kapitolu a potom môže ísť spokojne spať. Práve čítala časť, kde mladý šľachtic bozkával ruku mladej dvornej dáme v zlatej róbe. Ledva pri tom dýchala. Akoby ona sama cítila tie bozky na vrchnej strane ruky. Nahlas vzdychla a pritisla si tú knihu k sebe. Dokonalá!
Dvojkrídlové dvere od izby sa rozleteli a dnu vstúpila mladá krásna žena s blond vlasmi. Rebekah. Netvárila sa práve najpríjemnejšie. Pery mala skrivené nadol, mračila sa a postavila sa pred posteľ s prekríženými rukami na prsiach.
"Dvere sú na to aby sa na ne klopalo," povedala Lea flegmatickým hlasom a posadila sa. Knihu odložila na nočný stolík po pravej strane. Tiež si prekrížila ruky na prsiach a zatvárila sa rovnako ako blondínka. Prišlo jej to ako vhodný spôsob provokovania.
"Nepoučuj ma. Ja viem čo je to slušné správanie. Žijem totižto dlhšie ako ty," pohŕdavo kývla hlavou a nenápadne si prešla jazykom po zuboch. "Nesnaž sa hrať na drsné dievčatko, zelenáč." Rebekah k nej nechcela byť priateľská. Nemala na to dobrý dôvod. "Si iba ďalšia hlúpa mladá čarodejnica, ktorá sa hrá na mocnú. Aj tak čoskoro budeš čuchať fialky zospodu." Opäť struhla úsmev ale s obrovským sarkazmom. "Môjho brata neoklameš. To s tým jablkom bolo naozaj pôsobivé. Škoda, že som tomu neuverila."
Lea by sa najradšej po nej rozbehla. Avšak nechcela bojovať proti Klausovej sestre. Spomienka na to nedávne mučenie jej priniesla zimomriavky na chrbát. "Čo chceš... Rebekah, však?" prižmúrila oči. "To meno ti naozaj pasuje." Radšej slovný boj aj násilnosť.
"Pre teba slečna Mikaelsonová," odvrkla.
"Zabudni," postavila sa Lea z postele a otočila sa k nej chrbtom. "Nie som tú žiadna slúžka ani poddaná. Toto je dvadsiate prvé storočie, zabudla si?" doširoka sa usmiala aj keď Rebekah ten úsmev nemohla vidieť. "Myslíš si, že teba sa budem báť len preto, lebo si jeho sestra?" vtedy sa k nej opäť otočila a rozhodila rukami. Nepovedala jeho meno. Dovolil jej vysloviť ho len v jeho prítomnosti.
"Ja si ťa dokážem tiež vycvičiť. Dokonca lepšie ako to spravil môj brat." Zdalo sa, že jej čoskoro prasknú nervy, ale v skutočnosti sa snažila dať najavo, že má celkom dobrú trpezlivosť.
Lea prevrátila očami. "Mohla by si skrátiť tento príhovor? Mám niečo lepšie na práci ako teba počúvať." Klamala ale to blondínku nemuselo vôbec trápiť. Snažila sa to s ňou riešiť podobrom. Ak bude musieť zakročiť proti nej, nedopadne to najlepšie.
"Len mi povedz, prečo tak strašne poslúchaš Klausa," znelo to ako otázka. "Ovplyvňuje ťa alebo máte spolu pravidelný sex?" podvihla obočie. "Uňho je možné všetko. A akým štýlom vyslovuje tvoje meno. Lea Krystal. Rodičia ťa asi museli nenávidieť, keď ťa takto pomenovali," uškrnula sa.
Zafunela. "Naozaj si sem prišla provokovať?" prižmúrila oči a výhražne pred seba vystrela ruku.
"Haha, myslíš, že tohto sa zľaknem? Nebuď taká naivná." Rebekah dokázala byť tak sladká ale aj tak odporná, až by jej Lea najradšej zapichla kôl do hrude. Blondínka pristúpila bližšie k čiernovlasému dievčaťu, naklonila sa tak, aby jej dýchala do tváre. "Tvoje abrakadabra ma nezastraší." Vtedy jej ruka vyletela dopredu. Lea našťastie myslela o niečo popredu a jej útok zastavila.
Jedinou myšlienkou ju dokázala celú znehybniť a spôsobiť jej obrovské muky. Nedovolí, aby sa nejaká pôvodná upírka nad ňou vyvyšovala. Aj ona má istú moc, ktorú síce nepozná ale môžu ju použiť kedy sa jej zachce.
Rebekah si chcela chytiť uši, kričať na plné ústa, avšak márne. Vďaka znehybneniu to nešlo. Lea videla ako jej oči priam stmavli od bolesti. Vyžívala sa v tom. Konečne si mohla svoju zlosť na niekom vybiť. Až do momentu, kým sa pri dverách neobjavil on- Klaus.
"Rebekah!" skríkol jej meno. To Leu natoľko vyrušilo, že prerušila svoje myslenie a Rebekah spadla od bolesti na kolená. Schúlila sa do klbka. Zhlboka dýchala. Klaus nezniesol pohľad na svoju "zranenú" sestru. "Lea, Lea..." pokrútil hlavou. Jej meno vyslovil pokojne, no cítila z neho ten chlad a hnev. Zavarila si a to riadne. Videla ako sa ku nej priblížil, zadíval sa do jej očí a vyslovil jednu jednoduchú vetu: "Poddaj sa tomu čo príde..."
Pamätala si toho málo, avšak dosť na to, aby ju to strašilo ďalšie týždne. Klaus bol ku nej krutý. Držal ju v pivnici. Priviazal ju o železnú stoličku, cez ruky prehodil niečo ako železné okovy a rozrezal jej ruky. Pod nimi sa nachádzali dve sklenené misky z čistého kryštálu, do ktorých pomaly odtekala jej krv. Dnes ju nezdral z kože. Tento krát zvolil spôsob, ktorý by už nikdy nechcela zažiť. Vidieť krv v nej evokovalo dravosť a akúsi vášeň. Chcela by sa jej jazykom dotknúť, okoštovať ju aby sa cítila dobre. To však nemohla. Hlavu zaklonila za seba, otvorila ústa dokorán a zhlboka dýchala. Zaťala ruky v päsť a svoje myšlienky sústredila na to aby sa jej rany zacelili.
"Vieš prečo to robím?" ozval sa pri jej uchu ten špecifický hlas. Prsty zľahka položil na jej krk a pomaly chodil s nimi hore-dolu. Na tvári mu žiaril zákerný úsmev a sledoval ako sa ide zblázniť z tej krvi. Po chvíli, keď jej rany boli takmer zahojené, vytiahol z kapse nožík a opäť jej ich narezal. Spustila sa nová várka krvi. Sladká vôňa, výrazná farba "Aspoň si overím, či si to naozaj ty." Po týchto slovách ju nechal samotnú v pivnici. Nožík zapichol do drevených dverí a on sa razom vyparil. Nasledoval obrovský krik...
Ležala v posteli, rukami objímala vankúše a spala. Snívala o svojich spomienkach a zábleskoch z minulosti. (Ak to bola jej minulosť.) Tvorilo to akýsi príbeh, ktorý jej nedával logiku. V tom sne sa dokonca hrozne mračila. Konečne tam zbadala niečo nové. Záblesk hnedých dievčenských očí. Cítila, ako ju niekto držal za ruku a spolu bežali k stromu. Opäť videla šaty. A skôr, než sa dostala k niečomu novému, prebudilo ju prudké slnečné svetlo.
"Dobré ráno kráska." Bol to Klaus. Stál v jej izbe a snažil sa ju prebudiť. "Dnes ideš prvýkrát do školy. Azda nechceš zmeškať." Jeho hlas znel pokojne, ba dokonca sa za ním neskrývalo nič zlomyseľné.
Pomaly sa posadila na posteľ a pretrela si rukami oči. Spomínala na to čo sa stalo. Niečo si predsa len pamätala. Hlavne spomínala na ten sen. Musí si všetko zapísať do denníka. Očami nenápadne prešla ku kabelke a nakoniec vztýčila hlavu nahor a pozrela sa Klausovi do tváre. "Musel si ma potrestať?"
"A-a," pokýval ukazovákom. "O tomto sa nebudeme rozprávať. Jednoducho si, si to zaslúžila." Otočil sa jej chrbtom a prešiel si to k dvojkrídlovým dverám. "Rebekah ťa odvezie do školy. Skúsite to spolu ešte raz. Jej som dohovoril. A ty, ak jej opäť ublížiš, budeme to riešiť inak." Po týchto slovách zatvoril dvere a naposledy sa na ňu zákerne uškrnul.
Zvalila sa späť do postele. Podvihla ruky nad hlavu a prezrela si miesta, kde ju porezal. Nič tam nemala. Ani len náznak po reznej rane. Dokázala si ich zaceliť.
-Si zvláštna. Máš moc o ktorej by sa iným ľuďom mohlo len snívať. A ja ťa naučím ako ju používať. Len mi ver.-
Prečo mu vtedy uverila? Keby tak len tušila čoho všetkého je schopný, nikdy by to nedopustila. Áno, povedal jej o sile, ktorú v sebe má. Ovládať ju sa musela naučiť sama. Rýchlo vstala, schmatla denník a začala si doň zapisovať všetko čo potrebovala.
-Stalo sa to znovu. Sen, ktorý sa mi snažil niečo ukázať. Opäť tu bol záber ku stromu a šaty. Dnes sa mi odhalilo niečo nové. Hnedé dievčenské oči. Mohla som z nich cítiť akési puto. Niečo ako priateľstvo. Čo ak som sa s tou osobou poznala? Okrem toho, opäť ma mučil. Snažil sa vo mne vyprovokovať tú šelmu, ktorá chce krv. Veľa krvi. Nepodarilo sa mu to. Neviem prečo som taká. Keď vidím tú červenú tekutinu, mám chuť dotknúť sa jej a zľahka ju oblízať jazykom...-
Opisovala tam všetky svoje emócie. Listovala dozadu a čudovala sa tomu, čo všetko si tam kedysi popísala. Stále to bolo o tom istom. Niekde mala podčiarknuté nové dodatky v tých zábleskoch alebo snoch. O tej krvi písala dokola to isté. Akoby nič iné na to nevedela napísať. A na úplne prvej strane spomínala na stretnutie s Klausom.
"O desať minút ťa čakám v aute. Ak neprídeš, idem bez teba," povedala Rebekah vážnym hlasom. Stála vo dverách a prezerala si jej izbu. "Dúfam, že budeš taká pohotová ako včera," sykla a treskla dvermi.
Lea bude musieť odložiť písanie. Denník zahrabala tak aby ho našla len ona. Nemohla ho dať pod drevené dosky ba ani do skrine. Ani podušky neboli príliš bezpečné. Preto si ho vzala radšej zo sebou. Do kabelky sa zmestí mnoho vecí a jedna knižka navyše tam vadiť nebude.
Zo skrine si vytiahla jednoduché oblečenie ako je čierny top, štýlové úzke džínsy, k tomu zvolila lodičky a do vlasov si zaborila slnečné okuliare. Aspoň bude pôsobiť prirodzene a nenápadne. Ľahko zapadne do davu študentov.
Pomaly schádzala dolu schodmi, keď zbadala v chodbe stáť jedného pôvodného upíra. Bol to ten, čo sa pýtal Klausa, či si je istý tým, že našiel tú pravú. Díval sa jej do tváre. Netváril sa práve najveselšie. Žeby to bol ďalší typ upíra ako je taká Rebekah? Tento deň sa pre ňu nezačínal práve najlepšie. Nebude ho zdraviť. Jednoducho nechce. Ešte ju začne obviňovať z vecí, za ktoré ona nemôže. Lenže on ju slušne pozdravil. "Dobré ráno."
Prikývla hlavou. "Dobré," hlesla zvonivým hláskom, prešla vôkol neho ku dverám. Najradšej by sa k nemu pristavila a spýtala sa na meno. Bohužiaľ tak nespravila. Čo ak by ju Klaus aj za to potrestal? Najlepšie spraví, ak sa nebude s nikým rozprávať. Stačí, že spraví všetko o čo ju Klaus požiada, respektíve nejako donúti a ona si bude môcť pokojne žiť svoj zvláštny život. Opatrne vydýchla a otvorila dvere od domu. Opäť ju zalialo denné svetlo a príjemná vôňa trávy.
"Lea," ozval sa jej za chrbtom hlas. Klaus stál pri svojom bratovi, na tvári mal nežný úsmev a ruky držal spojené pred sebou. Otočila sa. Musela. "Vieš čo máš robiť. Všetko mi potom zreferuješ. Prajem ti príjemný deň." To bolo všetko čo povedal. Očakávala od neho dlhší príhovor. Týmto ju mierne prekvapil.
Namierila si to rovno do čierneho športového auta, v ktorom už dávno sedela nervózna Rebekah. Lea sa posadila na miesto spolujazdca. Všimla si, ako sa blondínka tvári a preto jej venovala jeden uštipačný úškrn. "S tvojím bratom som si dala ešte jednu jazdu," snažila sa do nej trochu rypnúť.
"Nie si vtipná a ani zaujímavá," odsekla Rebekah.
Po tomto zavládla v aute tichá domácnosť až po kým nezastavili neďaleko školy. Tam ich konverzácia pokračovala ďalej. Tento krát to neboli ironické poznámky ale rozhovor dvoch normálnych žien. Bola to práve Rebekah, ktorá začala toto rozprávanie.
"Mala by si zmeniť imidž," poškriabala sa prstom na brade a zahľadela sa dievčinu po svojej pravici. "Možno by si mohla zmeniť farbu a štýl vlasov. Upraví sa ti ofina, ostrihajú poškodené konce a dali do nich nejaké farebné prúžky a..."
"... a rovno slona na balkón," prevrátila Lea očami. "Prečo si odrazu taká milá? Očakávala som skôr slovnú bitku a nie toto," znelo to ako otázka. V skutočnosti sa tomu veľmi čudovala. Obočie mala podvihnuté nahor a oči sršali akousi zvláštnou energiou.
Rebekah sa k nej viac natočila. "Fajn, po tom čo si mi včera spravila, som si uvedomila, že ti verím- teda môjmu bratovi. Zažila som už mnoho vecí ale toto ma naozaj položilo na kolená," zhlboka sa nadýchla. "To však neznamená, že hneď budeme najlepšie kamarátky," zamračila sa.
To Leu pobavilo. "To určite nebudeme."
"Tak, čo spravíme s tvojím imidžom?" zľahka sa pousmiala.
"Nič," otvorila dvere od auta a vystúpila von. Skôr než ich zatvorila, naklonila sa späť k Rebeke a s úškrnom dodala: "Spýtaj sa tvojho brata, či ti to dovolí. Ak áno, možno nebudem namietať. Ó, a mimochodom, o druhej ťa čakám tu. Potrebujem sa nejako dopraviť domov. Radím ti nemeškať."
Odišla od auta a ani sa len neotočila za seba. To ako sa blondínka tvári ju nezaujíma. Teraz sa musí sústrediť na seba a nový začiatok v novej škole. Prsty na rukách jej stuhli, srdce pridalo na tempe a v bruchu cítila nepekné motýle. Stále si opakovala pre seba, že je to lepšie ako to mučenie, čo zažila pred pár hodinami.
Spomienka na tú drámu a krv ju privádzala do šialenstva. Zastala na prostriedku chodníka, chytila sa rukou za brucho a druhou si prehrabla vlasy. Mierne sa predklonila. Snažila sa zahnať myšlienky na tú krv, ktorú cítila. V hlave počula zvonenie, svet sa jej zatočil a ona začala panikáriť. Nezvládne to. Odrazu sa chytila o železnú tyč, na ktorej bola značka parkoviska. Párkrát sa zhlboka nadýchla, zatvorila oči a radšej si zaspomínala na sen a svoje záblesky. Ihneď sa cítila lepšie. To už však cítila ruku na svojom ramene.
"Si v poriadku?" prehovoril vedľa nej nežný hlások nejakého dievčaťa.
Lea sa vystrela, otvorila oči a konečne zacítila, že sa má lepšie. Tá hystéria z nej opadla a ona sa vrátila späť do normálnych koľají. Hlavu pootočila k dievčine. Mala zatočené blond vlasy siahajúce pod ramená, tenké pery a celkom vystrašený pohľad.
"Áno, som," pokývala hlavou. "Uf, prvý deň a hneď takto dopadnem," snažila sa na tom zabávať a na tvári sa jej objavil nežný úsmev.
Dievčaťu sa rozžiarili oči. "Jasné! Ty si tá nová. Sekretárka čosi spomínala v škole," nadšene pokývala hlavou. Natiahla k nej ruku a predstavila sa. "Som Caroline Forbesová, veľmi ma teší."
"Lea Krystal," hlesla tenkým hláskom. Spomenula si na jednu vec. Klaus jej predtým nedovolil rozprávať sa s ľuďmi. Zjavne to platilo asi len na ten deň keďže teraz môže viesť plynulú konverzáciu. Aspoň sa našiel niekto, kto bol ku nej celkom priateľský a láskavý. Po tak dlhej dobe jej to urobilo radosť.

- nekopírovať príbeh

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

6 lidí ohodnotilo tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama