Bloody Diary (4. díl)

28. května 2013 v 16:04 | Bee. |  Bloody Diary
Název: Bloody Diary
Autorka: Fame Fox (little-darkangels.blog.cz)
Díl: 3.



Tento krát som presiahla limit tri strany. Mám tri aj niečo. Ľudia, fakt neviem písať krátke časti. Čo ak čoskoro budú päť stranové časti? Ale budem sa krotiť. Tak, štvrtá časť- zlomová (dajme tomu). Dúfam, že sa vám to bude páčiť a zanecháte aj nejaký komentár. Čo myslíte, čo sa bude ďalej diať?

Po krásnych dňoch prišli dni daždivé a chladnejšie. Študenti sa pohybovali po areály školy len s dáždnikmi a snažili sa zdržiavať v budove alebo autách. Školský rok sa ani poriadne nezačal a z každej strany sa riešili veci ako plesy, súťaže, akcie a sviatky. Lea nad tým prevracala očami. Prišlo jej to celkom zbytočné a nepodstatné. Ani nevedela prečo to tak ihneď odsúdila.
Postavila sa na kraj rozľahlej jedálne a očami prešla po okolí. Hľadala miesto kam by si sadla a vďaka svojej schopnosti počúvala o čom sa ľudia rozprávajú. Samota a narúšanie súkromia- to je na ňu. Mala šťastie, jedno prázdne miesto našla. Nachádzalo sa neďaleko nej a tak si ho rýchlo obsadila.
Posadila sa na drevenú lavičku, kabelku vyložila na stolík a použila svoju myšlienkovú silu na to, aby počula rozhovory, ktoré si vyberie. Najprv sa sústredila na futbalistov, ktorý sa rozprávali o futbalovej sezóne. Po nich nasledovali dievčatá v úzkych šatočkách. Tie sa zas rozprávali so o letných diskotékach, večierkoch a chalanoch, s ktorými stihli mať sex. Zaujímavé avšak pre ňu úbohé.
Keď sa chcela sústrediť na skupinku študentov, ktorí sa učili biológiu, začula hlasy, ktoré veľmi dobre poznala. Caroline- milá blondínka, ktorá jej v prvý deň pomohla s hodinami, rozvrhom a ďalšími vecami. Bonnie- dievčina tmavšej pokožky so srdiečkovou tvárou a zvláštnym impulzom, plus tretí dievčenský hlas, ktorý ešte nikdy predtým nepočula.
-... to tá nová?...- povedal ten neznámy hlas.
-Vravím ti, cítila som to presne tak ako keď sa dotknem tvojej ruky.- To bola Bonnie.
-Ja si myslím, že je to iba nové dievča.- A toto bola Caroline.
Lea sa neotáčala za hlasom. Bolo by to až príliš nápadné. Domyslela si, že sa rozprávajú o nej. Spoznala to vďaka tomu tretiemu dievčaťu. Začínala byť zvedavá na tú osobu. Pozná ju z videnia alebo nie?
-Myslím, že by sme nemali robiť unáhlené závery,- opäť sa ozvala Caroline a k tomu dodala, -aha, tam sedí.-
Je to jasné, všetky tri idú k nej. Ako sa má tváriť, normálne? Prekvapene? Vytiahla si z kabelky učebnicu trigonometrie a začala si čítať úplne prvú látku, ktorá ju absolútne nezaujímala. Prečo sa musí učiť taký predmet? Tie vety jej nedávali žiaden zmysel. Ak sa bude dať, zmení si to. Nie, ono sa to určite bude dať zmeniť.
"Lea?" ozval sa sladký hlások za jej chrbtom. Z pravej strany sa posadila blondínka, z ľavej tmavovláska a oproti tá nová dievčina. "Ahoj! Ako sa máš?" vypytovala sa Caroline celkom milým hlasom. Prečo sa chová tak preafektovane milo? A skôr, než stihla reagovať na jej otázku, blondínka pokračovala. "Toto je naša najlepšia kamarátka Elena. Elena, toto je Lea, Lea Krystal."
Nasledovalo podanie rúk, milé úsmevy a hnedovláska, menom Elena, sa predstavila celým menom. "Teší ma, Elena Gilbertová." To meno sa jej naozaj hodilo, usúdila Lea. Dievčina mala hnedé oči, vysokej postavy a štíhla. Dlhé hnedé rovné vlasy s ofinou a výrazným ružovým pásom dokonalo ladili k jej zaujímavej tvári.
"Tak, ako sa ti páči na škole?" vyzvedala Bonnie. Medzi dvoma prstami si držala striebornú retiazku a nenápadne sa s ňou hrala.
Lea kývla hlavou. "Je to tu zaujímavé." Nevedela ako sa má k tomuto vyjadriť. Musí improvizovať. "Na starej škole sa mi nepáčilo a New York nebol pre mňa. Ja mám rada malé mestá... ako toto," div, že nezvýskla od radosti keď rozhodila rukami na všetky svetové strany. V skutočnosti to bolo iba klamstvo. Najradšej by bola vo veľkomeste ako tu.
"Si bola v New Yorku?" zhíkla Caroline od závisti. "Keby môžem, už tam bývam."
"Som hladná," rozhodila Elena rukami a vzdychla. Pripomienka, ktorá nebola vôbec k veci. Pozrela sa Caroline priamo do očí. Akoby jej tým chcela niečo naznačiť a Lea nedokázala rozlúštiť čo.
"Mám jablko," siahla Lea rukou do kabelky.
"Ou," usmiala sa Elena, "nie, ďakujem. Doma mám obed tak, to už vydržím. Ale si milá."
A nastalo krátke trápne ticho. Lea očami prebehla po dievčatách a nakoniec to bola ona, ktorá ukončila to ticho. "Asi by som mala ísť. Dnes ma čaká ešte nejaká práca a potrebujem sa pripraviť na ďalší deň. Tá trigonometria je celkom zložitá. Nikdy to nepochopím," smiešne prevrátila očami. "Majte sa. Vidíme sa zajtra!" A bolo. Koniec rozhovoru, koniec školského dňa, koniec trápneho ticha. Počas odchodu počúvala ich rozhovor. Jediné čo sa dozvedela bolo:
- Je to normálny prisťahovalec. Možno si z nej cítila iba pozitívnu energiu a tvoja sila ti naznačila, že je to normálny a dobrý človek. Hm?- povedala Caroline veselým hlasom. -Poď Elena, je čas sa ísť najesť.-
Robia azda večierok alebo špeciálny obed keď berie aj Caroline? Prečo s nimi Bonnie nejde? Vlastne, čo to má znamenať? Sila ti naznačila - ide tu o človeka, ktorý vie narábať s mágiou presne tak ako Lea? Ďalšie nezodpovedané otázky. Čo spraví? Spýta sa na to Klausa alebo si to nechá pre seba a bude ho klamať do kým sa bude dať?
Vyšla pred školu, rozostrela si nad hlavu dáždnik, vytiahla mobil a pozrela sa na niekoľko textových správ, ktoré jej prišli počas vyučovania. Klaus a Rebekah- prekvapivé. Zabijú ju za to, že im neodpísala. Taktiež tam našla správu od niekoho, koho by to vôbec neočakávala. Elijah. Čo od nej chce?
Pomaly sa vybrala smerom k tradičnému miestu, kde sa má stretnúť s Rebekou. Nanešťastie v tej správe od nej stálo: Neprídem pre teba. Našla som si lepší plán ako tebe zadok vyvážať. Typická Rebekah. Pravdepodobne šla na to rande s nejakým nebožtíkom.
Otvorila si správu od Klausa: Máš za úlohu pripraviť večeru pre vzácnych hostí. Ďalšia návšteva kde bude musieť byť zatvorená v izbe? Najradšej by mu za to napľula do tváre. Bohužiaľ, za to by dostala taký trest, z ktorého by sa nemusela prebrať. Čuchala by fialky zospodu.
Nasledovala správa od Elijaha. Očakávala hocičo iné len nie toto: Dnes prídem pre teba ja. Aký má na to dôvod?! Zhlboka si povzdychla a pozrela sa pred seba. Zbadala ako na mieste, kde ju čakáva Rebekah v Leinom aute, stojí tmavé luxusné auto, čo zjavne patrilo jemu.
Sklonila hlavu nadol, odložila si mobil do kabelky, pevne uchopila dáždnik za rukoväť a kráčala k autu. Začínala byť nervózna. Nevie o čom sa s ním bude rozprávať. Čoskoro sa začne niekoľko minútová trápna situácia, kde bude sedieť v aute a len tak sa dívať pred seba. Rebeke mohla robiť zle!
Čím viac sa nad tým zamýšľala, tým viac sa jej triasli kolená. Teraz sa na ňu obrátilo šťastie. Do niekoho nechtiac vrazila a vďaka tomu vyhnala z hlavy všetky zlé myšlienky. Podvihla hlavu, trochu sa zatočila na mieste a s mierne vypleštenými očami sa pozrela na osobu.
"Prepáč Elena, nevšimla som si ťa." Pred sebou zbadala vysokú štíhlu dievčinu s hnedými očami a zatočenými vlasmi. "Máš príčesky? Celkom ti pristanú," venovala jej rýchly úsmev.
"Ou, to je v por..." nedopovedala to. Zhlboka sa nadýchla, prezrela si Leinu tvár a nasucho prehltla. Mierne pootvorila ústa.
"Ja už musím ísť. Ahoj!" mávla Elene rukou na pozdrav a rýchlo sa rozbehla k autu. Neprišlo jej čudné, že odrazu sa objavila pred školou. Možno existuje bočný vchod a Caroline sedí niekde v aute. Nič zvláštne. O chvíľu už otvárala dvere od spolujazdca, posadila sa a pripútala pásom.
"Ahoj Lea," povedal Elijah neutrálnym hlasom. Nepozrel sa na ňu. Díval sa pred seba, ruky mal položené na volante a prezeral si okolie. Stierače zotierali vodu z predného skla. Kývali sa z jednej strany do druhej. "Dnes ti budem spoločnosť robiť ja."
"Nesmierne som sa na to tešila," povedala ironicky a mokrý dáždnik si položila pod nohy. "Dostal si to rozkazom? Nečudovala by som sa."
Nasledovalo niečo ako smiech. "Nie, ponúkol som sa."
Skrivila pery. "Tak to je už čo povedať. Aký bol dôvod? Podozrievaš ma z nelegálnej činnosti? Myslíš si, že beriem drogy alebo potajomky hypnotizujem ľudí? Haha, samozrejme," nevinne zaklipkala očami.
Naštartoval auto, pomaly vycúval a pobrali sa do domu Mikaelsonovcov. Nešiel rýchlo ale ani pomaly. Namiesto toho, aby šiel tradičnou rýchlou cestou, chodil pomedzi uličky a ulice len aby boli spolu samy. "Dobre Elijah, o čo ide keď nejdeme domov?" prižmúrila oči a natočila hlavu do ľavej strany.
"Musíme sa porozprávať."
"Ú," zaskučala ako vlk. "Toto bude rozhovor typu, vstúp si do duše Lea." Ani nevedela odkiaľ sa v nej vzalo toľko sarkazmu a irónie. "Fajn, počúvam. Už som dobrá." Oprela sa o sedadlo, ruky si položila na kolená a čakala čo z upíra vylezie.
"Som rád, že si konečne skončila..," vzdychol. "Mal by som ťa pred niečím varovať." Znelo to vážne a varovne. Elijah a pomáhať Lei? To sa jej moc nezdalo. "Alebo skôr pred niekým," opravil sa.
Pokrútila hlavou. "Nachádza sa tu niekto, kto by nám," použila tento výraz, "chcel ublížiť?" Býva s nimi, je miniatúrnou súčasťou ich rodiny, preto to slovko "nám". Opatrne si hrýzla do spodnej pery. "Prosím, nenaťahuj ma a povedz mi to."
Auto pribrzdilo na vďaka červenej na semafore a vtedy sa na ňu pozrel. "Môj brat sľubuje ale nikdy nesplní. Je nebezpečný a mala by si si naňho dávať pozor."
"Nič nové. Pokračuj," zamračila sa. "Aj keď... ako to myslíš s tým sľubovaním?"
Jednu ruku položil na páku a zaradil jednotku. "Povedal, že ti všetko o tebe povie, je tak?" Ona pritakala. "Je to lož. Iba ťa využíva a skúša. Ktovie na čo ťa chce. Mne to nepovedal, ani Rebeke a Kolovi tiež nie. Zjavne nechce aby si utiekla." Jeho slová zneli naozaj vážne, ba dokonca sa tak tváril.
Lea na moment zatajila dych, roztvorila oči a zamyslela sa. "Prečo sa vtedy Rebekah pýtala takým povýšeneckým tónom, či som to 'ja'?" Zamračila sa.
"Povedal nám, že našiel to čo potreboval. Preto sme sem prišli."
"Prečo by som ti mala veriť?" riekla veľmi pomaly. To už auto pomaly pokračovalo vo svojej ceste. "Čo z toho budeš mať ak ti uverím? Ja som rada, že žijem, že mám kde bývať. Na tieto tvoje reči ti neskočím," prevrátila očami a hlavu otočila hlavu na druhú stranu. "Nemôžem ti dôverovať," hlesla. "Tvojmu bratovi aspoň trochu verím. Našiel ma. Ty nie."
A bolo po konverzácií. Zjavne nemal čo k tomu povedať. Myslel si len svoje. Presne tak ako povedala Rebekah; Klaus si ju dobre vycvičil. Počúva len jeho. Dokonca sa naňho trochu naviazala. Ani len to týranie jej neprekáža. (To si myslel on.)
Zastavili pred domov. Lea rýchlo vybehla von z auta a rozbehla sa do domu. Nepotrebovala dáždnik na tých pár krokov. Aj tak je konečne doma. Utekala hore schodmi, zmierená s tým, že sa hodí do perín a na chvíľu bude žiť so svojimi myšlienkami.
"Lea," ozval sa za jej chrbtom pokojný mužský hlas, ktorý patril Klausovi. Opatrne sa k nemu otočila a zatajila dych. "Vitaj doma zo školy," usmial sa od ucha po ucho a pristúpil k nej bližšie. "Aký si mala deň?"
Zmätene sa naňho pozrela. "Dobrý."
Nastavil ruku ako pravý džentlmen. "Prosím, odvediem ťa do izby a porozprávame sa."
Cítila sa zle. Hlava sa jej zakrútila avšak jeho ruky sa chytila. Nechcela mu odporovať. Odrazu sa cítila taká zraniteľná a malá. Snažila sa nedať najavo svoj zmätok a strach. Kývla hlavou a obaja šli do jej izby. Nedokázala uveriť tomu čo počula. Tváril sa milo, dokonca s ňou viedol normálny rozhovor po toľkých dňoch. Vlastne kedy sa k nej správal naposledy milo? Nedokázala si spomenúť.
"Mám pre teba dobrú správu," naznačil jej aby sa posadila na posteľ. Spravila tak a on pokračoval. "Už tento víkend ťa pustím von avšak nesmieš opustiť Mystic Falls, inak z toho vyvodím následky," rukou jej opatrne prešiel po líci a zadíval sa do jej očí. "Nesmieš opustiť Mystic Falls." Tie slová zopakovala. "Výborne. A teraz choď pripraviť tú večeru a prezleč sa. Dnešný večer bude dlhý a zaujímavý."
Odišiel preč a zatvoril za sebou dvere. Opatrne sa nadýchla a prevrátila sa do postele. Zatvorila oči. Pôjde von! Konečne! Už žiadne väznenie v dome alebo len škola a späť. Môže skúsiť niečo iné, nové a bude mať zážitky, spomienky! Razom sa v nej prebudil lev, prekonala lenivosť a zniesla by mu aj modré z neba.
Z drevenej skrine si vytiahla to najpohodlnejšie ale aj slušnejšie oblečenie, do ktorého sa razom prezliekla. Vyčesala si vlasy do vysokého konského chvosta, na pery naniesla lesk, trochu parfumu, nazula lodičky a spokojne odpochodovala do kuchyne. V hlave sa jej rodil plán na varenie. Vymyslela niečo, čo bude zdravé a chutné. Takže mäso, zelenina a nejaký ovocný koláč s tvarohom. Aj by sa spýtala Klausa, či tá návšteva bude upírska alebo nie, ale aspoň jej niečo zostane na ďalší deň.
Počas chystania večere sa Rebekah vrátila domov. Na tvári mala úsmev od ucha po ucho. Napravila si čiernu blúzku, prehodila blond vlasy cez rameno a namierila si to rovno do kuchyne. V najbližšom odraze si utrela niečo pod perou a s hlavou vztýčenou na hor prekročila prah kuchyne. "Páni, z teba sa stala hotová žienka domáca," rypla si do Lei.
"Ak chceš, môžem ti horúcu panvicu pricapiť k čelu. To by sa ti páčilo, však?" uškrnula sa na blondínku a spokojne pokračovala vo varení.
Rebekah sa posadila na stoličku, chytila jablko do ruky a prezrela si ho. "Aké máš reflexy?" vypytovala sa.
"Lepšie než ty," zaspievala Lea. Hodila do panvice zeleninu a začala to miešať. Vtedy Rebekah hodila po nej jabĺčko s nádejou, že ju trafí priamo do hlavy. Namiesto toho, jabĺčko zostalo stáť vo vzduchu. Lea sa k nemu otočila, vzala ho do ruky a odhryzla si z neho. "Vďaka," žmurkla na blondínku, ktorej razom zmizol úsmev z tváre.
"Dámy," vstúpil Kol do kuchyne. "Mohli by ste sa správať normálne?" veselo sa na ne usmieval. Ruky mal zastoknuté vo vreckách od tmavých džínsov.
"Ty máš čo hovoriť," prevrátila Rebekah očami a radšej odišla preč. "Poď Kol. Mala by som ti dať niekoľko ponaučení predtým, než príde več- rodina," nasucho prehltla. Spolu so svojim bratom odišla preč. Práve vtedy sa ozval zvonec od dverí. Sú tu, práve včas.
"Choď otvoriť," prehovoril k nej Klaus. Odrazu stál vedľa nej a šepkal jej tie slová do ucha. Takmer sa ho zľakla. Samozrejme spravila tak ako chcel.
Odišla ku dverám, utrela si ruky do utierky, otvorila dvere, na tvári mala milý úsmev, ale keď videla tých ľudí pred sebou, zbledla. Pred ňou stál mladý manželský pár. Usmievali sa na ňu, držali sa za ruky. Jej stuhol žalúdok a zatočila hlava. Klaus si pozval do domu ĽUDÍ! Čo chce s nimi spraviť?

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Eňa Eňa | 28. května 2013 v 16:43 | Reagovat

Píš dlhé. Ako som povedala, poviedky v krátkom znení nemajú pre mňa cenu, pointu a nemám ich ochotu ani čítať :D:D
V dlhosti je krása, napísať niečo také, aby to dávalo zmysel a bol to jednodtný celok

a táto časť...nech sú hocaké...Elijah, ELijah, Elijah!!!
A je mi jasné, že videla Kaatherine a nie Elenu, ....ale čo robí pri škole? :D fuck the....system :D

2 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | Web | 29. května 2013 v 11:09 | Reagovat

super časť. teším sa na ďalšiu. a to, že píšeš dlhé vôbec nie je problém. som zvedavá, kto to vlastne prišiel na návštevu

3 KennetForEver KennetForEver | 29. května 2013 v 14:25 | Reagovat

Píš dlhé, ja tiež píšem dlhé, keď mám čas :) Takže dlhé dlhé dlhé ! a by the way :3 táto časť je mega krásna :) Elijah, Kol. Kol by mohol vystupovať častejšie :D Krásna :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama