Mikaelson Family (1. díl)

25. května 2013 v 10:36 | Bee. |  Mikaelson Family
Název: Mikaelson Family
Autorka: KennetForEver
Díl: 1.



Odopla som si pás a pripravila som sa na výstup z lietadla. Keď som vedela, že sme pristali pomaly som sa postavila a stiahla som si minišaty nižšie. Vonku bolo chladno, na oblohe nebola žiadna stopa po slnku alebo slnečných lúčoch. Aj tak som však stále mala svoje čierne okuliare na očiach. Zobrala som si všetky kufre a blížila som sa ku taxíku, ktorý ma už čakal. Všetko som naskladala do kufra a dúfala som, že sa to tam zmestí. "Kam to bude slečna?" Opýtal sa starší taxikár, ktorý mal na hlave starú zaprášenú šiltovku. Pôsobil sympaticky. Len nech mi nerobí nejaké problémy, bola by škoda ho zabiť. Nadiktovala som mu presnú adresu a pohodlne sa usadila. Bude to celkom dlhá jazda. Vytiahla som si môj Iphone a ešte raz som si prezrela všetky informácie hlavného dôvodu, prečo som tu. Rodina Mikaelson. Je ich sedem. Mamička Esther, otecko Mikael a ich podarené deti: Niklaus, Rebekah, Elijah, Finn a Kol. Podľa mojich informácii je Esther mimo hry, Mikael je mŕtvy a takisto aj Finn. Kol vraj nedávno vstal s mŕtvych. Klaus, Elijah sa práve vrátili s New Orleans. Rebekah odtiaľto nevytiahne päty, pretože tu má svojho miláčika Matta. Pozerala som si ich fotky. Katherine ich dobre sledovala. Všimla som si však, že má nejaký biznis s Elijahom. Chcela som sa o to postarať sama ale zasiahla Elena Gilbert. Takže keď sa naša sladká Katherine zobudí, bude z nej zasa človek. Neuvedomovala som si koľko trvala cesta, preto som bola zarazená, keď sme zastavili pred veľkolepou vilou. "Sme tu slečna. Vitajte v Mystic Falls." Povedal taxikár a usmial sa pri čom mu okolo očí naskočili vrásky. "Ďakujem pane. Bola to príjemná cesta." Usmiala som sa a vytiahla som si kufre. Chcela som použiť silu, aby som to mala zadarmo, ale pán bol ku mne milý. Hodila som mu peniaze aj niečo naviac. "Drobné si nechajte. Dovidenia." Povedala som a aj s kuframi som sa ťahala k dverám. Dom je oficiálne môj, takže ma nikto nemusí pozývať. Kufre som vytiahla do mojej izby. Bola obrovská, manželská posteľ s čierno fialovou prikrývkou stála v strede izby. Celá izba bola do fialovej a čiernej farby. Všetko som si vybalila a rozhodla som sa pripraviť. Dnes o ôsmej majú byť všetci žijúci členovia Mikaelson rodiny spolu, vtedy tam napochodujem ja a rozhodím ich. Nikto sa nebude tváriť, že je ten kto nie je. Nie sú pôvodný upíri a nikdy nebudú. Ešte som tu ja. Judy Stonelou. Narodila som sa 12.3. 1789 pred Kristom. Mám presne 3802 rokov a som najstarší žijúci upír na svete. Dosť ma naštvala informácia, že je tu rodina ktorá sa hrá na pôvodnú rodinu. Všetko som si dávala na miesto, keď mi zo starého denníky vypadla fotka z roku 1887. Videla som jeho mladú tvár, jeho úsmev, jeho plavé vlasy. Jeho oči. Zabíjala by som aby som tie oči videla znova. Spomínala som na dobu, keď som musela nosiť obtiahnutý korzet a hrať sa na veľkú dámu. Spomienky ma doviedli k objaveniu malej slzy na mojom líci. Rýchlo som ju zotrela a vyzliekla som si všetok odev. Nahá som vošla do kúpeľne a osprchovala som sa. Voda mi padala po tele a para ma obklopovala zo všetkých strán. Milovala som ten pocit horúcich kvapôčiek na mojom tele. Keď som vypla vodu a usušila som sa obliekla som si hrubý župan. Prebehla som do mini šatníka a vytiahla som odtiaľ úzke čierne šaty, ktoré siahali sotva po kolená. Vysoké čierne lodičky a kabelku k tomu. Nachystala som si veci na posteľ a vysušila som si vlasy. Moje dlhé hnedé vlasy som si nakoniec natočila a úhľadne upravila. Potom som sa obliekla a na rade bol make-up. Zvolila som všetko do čierna, čierne očné tiene, čierna linka. Čierne náušnice a náhrdelník. Iba po perách som si prešla silno červeným rúžom. Bolo presne 19:30 a ja som sa vydala z domu. Prechádzala som ulicami a keď som konečne videla ich dom, bolo pár minút pre ôsmou. Spomalila som, keď do mňa nabúral mladý chalan. Podľa fotiek som vedela že je to Matt Donovan. "Prepáč." Zamrmlal a ospravedlňujúco sa usmial. "To je v poriadku." Usmiala som sa a pokračovala som v ceste. Pouličné lampy svietili a ja som sa rozhliadala po okolí. Stála som na verande veľkého domu, a čakala som kým sa ozvú hlasy. Počúvala som čo sa deje vnútri a pritom som očami prehľadávala okolie. Bolo tu krásne, to sa musí uznať. Síce som mestský typ, malé mestečká ako toto ma vždy hodí do nejakej eufórie. Akoby som nebola krvilačnou beštiou ktorá vraždí 3802 rokov. Akoby som nemohla za to, že veľa ľudí zomrelo. Sú ich milióny. Ale som sebec. Ide mi predovšetkým o seba. Ja chcem prežiť, preto vraždím. Ich krv. Je to najvzácnejšie. Zamýšľala by som sa ďalej ale počula som štyri rozdielne hlasy. Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere. Sebaisto som vošla dovnútra a sledovala som hlasy. Klopkanie sa ozývalo po celom dome a hlasy zmĺkli. Usmiala som sa nad ich neistotou a vošla som do priestrannej jedálne. Bola zariadená ako zo 14. storočia. "Zdravím, rodinka." Povedala som ironicky. Na ich tvárach sa miešalo pobavenie s neistotou. "Kto si a čo chceš?!" Povedal Klaus. "Ty musíš byť Klaus." Usmiala som sa na neho." Som Judy, Judy Stonelou." Povedala som a usmiala som sa. "Tak čo rodinka klamárov, nechcete mi tvrdiť že ste originálny upíri?" Povedala som zo smiechom. Blondínka- Rebekah myslím sa postavila a vycerila zuby. Hodila sa po mne ale ja som jej bez slova zlomila väz. Na ich tvárach zrazu naskočilo zdesenie. "Prekvapený?" Opýtala som sa. "Kto si!" Povedal Elijah. Usmiala som sa na neho. "Narodila som sa 12.3. 1789 pred Kristom deti. Som najstaršia upírka na svete. Dostali sa ku mne reči." Povedal som a veľavýznamne som sa pozerala na Kola, ktorý zo mňa nespustil pohľad. "Aké reči?" Opýtal sa Klaus, vyvedení z mieri. "Že je tu rodina originálnych upírov, ktorých nikto nepremôže." Povedala som povrchne. "No tak, mám 3802 rokov, viete že vás môžem zabiť aj bez vašej dýky."Povedala som s úškrnom na tvári. "Ako že o nás toľko vieš?" Opýtal sa Elijah. "Mala som tu slúžku. Som si istá, že ju poznáte. Katherine Pierce, škoda, že keď sa ráno zobudí bude už človek a nebude mi užitočná. Potom ju zabijem."Povedala som pokojne. "Bude z nej človek?" Opýtal sa prekvapene Elijah. "Ty to nevieš?" Opýtala som sa akože prekvapená. Sadla som si za vrch stola a naliala som si Whisky. Premiešala som si ju a napila som sa. "Vaša drahá Elena ju donútila prehltnúť liek. Silasov liek." Povedala som. Usmiala som sa na nich. Klaus si bez slova sadol a prehĺtal to nič čo mal v ústach. Všetci sklopili pohľad, okrem Kola. Stále ma pozoroval. Nespustil zo mňa pohľad. Usmiala som sa na neho úprimným úsmevom. Bol zlatý. V tom momente sa Rebekah posadila. Hodila som na ňu oči. "Už to viac neskúšaj, lebo to nezostane len pri zlomenom väze." Povedala som a dopila som svoju Whisky. "Kto si a čo chceš?" Opýtala sa vyplašene a rýchlo si sadla. Toto sa jej asi nestáva často. "Vážne sa mi to nechce hovoriť odznova. Bračekovia vysvetlia." Postavila som sa a naliala si ešte jeden pohár. Vypila som ho a otočila som sa k nim. "Chcela som vám povedať toto. No a ešte jednu vec." Úsmev mi mizol z tváre a oni si to zrejme všimli, pretože boli dosť napätý. Naklonila som sa k nim a šepkala som. "Ak o sebe neprestanete tvrdiť tie hlúposti, urobím vám zo života peklo a nakoniec vás zabijem." Povedala som a znova sa usmiala. Vystrela som sa a chystala som sa na odchod. "Ďakujem za Whisky. Viete to v mojom novom dome ešte nemám!" Dala som im jasne najavo, že to myslím vážne. Venovala som ešte jeden úsmev Kolovi a odišla som. Prechádzala som dlhočiznou chodbou a pozorne som počúvala všetko čo sa tam udeje. "To nie je možné." Povedal Klaus znepokojene. "Upírka stará 3802 rokov?!" Vykríkla Rebekah. "Je to zvláštne." Prvý krát prehovoril Kol. "Čo je zvláštne?" Opýtal sa Elijah. "Už som ju videl." Povedal Kol a odišiel. Nechcela som zataviť a preto som pokračovala na ceste ku mne domov. Akurát sa mi moc nechcelo, tak som išla do Grillu. Poprosila som si pohárik Tequili a vypila som ho na prvý šup. "Zdravím." Povedal muž vedľa mňa. Mal čierne vlasy, modré oči a podľa úškrnu som vedela čo je zač. "Ahoj, upírsky priateľ." Povedala som a videla som že ostal zaskočený. "A ty si kto?" Opýtal sa rozhorčene. "Judy." Povedala som jednoducho. "Hm, zaujímavé. Som Damon Salvatore." Povedal a usmial sa. V tej chvíli prišiel barman. "Dobrý večer pane. To čo vždy?" Opýtal sa smerom k Damonovi. Ten len prikývol. "Vidím že si tu častý zákazník." Povedala som a objednala som si to isté čo predtým. Počkala som kým aj jemu nalejú a pripila som si s ním. "Na večný život." Povedal a ja so prikývla. "Na večný život." Pohár som si priložila na pery a jeho obsah prevrátila do úst.
 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | Web | 25. května 2013 v 12:33 | Reagovat

je to super! ak sa to bude celé točiť okolo pôvodných, tak sa veľmi teším. Judy je skvelá! páči sa mi :)

2 Fame Fox Fame Fox | Web | 25. května 2013 v 12:46 | Reagovat

Nápad je to podľa mňa veľmi dobrý! tá myšlienka príbehu sa mi páči. Upírka, ktorá je staršia ako Klaus. Neviem si predstaviť, čo napíšeš ďalej. Uvidíme.
Akorát, pred "že" je vždy čiarka :D a ďalšie chyby aako nominatív m. čísla :D ale inak v pohode :D a viac to oddeľuj, inak ako, som osobne spokojná- a to dávam ešte horšiu kritiku keď treba. :D
Teším sa na pokračovanie. :) Dúfam, že bude čoskoro. :)

3 KennetForEver KennetForEver | 25. května 2013 v 14:15 | Reagovat

Ďakujem za reakcie :D Fame Fox, nie som v slovenčine dobrá :D to asi vidíš :D :D ale Ďakujem :)

4 Millie Millie | 27. května 2013 v 9:08 | Reagovat

I like it. :) Souhlasím s Fame Fox, taky se mi myšlenka tvého příběhu líbí. Pěkně píšeš. Těším se na další díl. ;)

5 Bonnie/Kol Bonnie/Kol | 5. června 2013 v 15:59 | Reagovat

Strašně moc se mi tahle povídka líbí...jsem ráda že se konečně nějaký příběh netočí zase jen o kolo Eleny,Damona a Stefna...fakt se mi to líbí a moc se těším na pokračování!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama