Naša rozprávka (2. díl)

7. května 2013 v 18:13 | Bee. |  Naša rozprávka
Název: Naša rozprávka
Autorka: *Z*
Díl: 2.



"Ide sa do Prahy" skríkli sme naraz.
"Už sa neviem dočkať." komentovala to Vann.
"Že by sa nám spnili sni?" povedala som zo smiechom v hlase.

Potom sme pili ešte do večera.
Teda do rána.
Proste boli sme tam do tretej a potom sme sa vybrali k nám vyspať sa.
Babi mali u nás kufre a všetky veci na celý týždeň.
Posledné čo si pamätám bolo, že sme sa stavili, že nemám na to zviesť Iana.
Potom sme uzavreli dohodu, že ak ho zbalím každá z báb mi dá po 15 eur.
Nakoniec sme sa rozhodli ísť domov.
Zavolali sme dva taxíki lebo do jedné ho by sme sa nezmestili.
A potom ..... potom .... potom mám jedno velké okno.

Pocítila som ako mi niekdo dal dlaň na tvár.
Docela to zabolelo lebo to bol silný úder a rýchlo som sa prebrala.
Keď som si uvedomila ako ležím musela som sa zasmiať.
Moja postel je ako letisko a tak sa sem nahrnului všetky babi.
Ja som bola úpne v strede.
Na mňa sa lepila Mima, ktorá bola kludne rozvalená cezo mňa.
Držala sa za ruku z Lolou, ktorá mi bola z druhej strany.
Na Lolu sa lepila Natali na, ktorú sa lepila Tina.
No proste hrozné.
Pri Mime sa rozvalovala Sisa.
Chýbali už iba Vann a Katy.
Nejako som sa vyškriabala z postele a vstala som na nohy.
Zatočila sa mi hlava ale nejako som to ustála.
Našťastie som nemala žiadne príznaki toho, že som sa včera sťala pod obraz boží a za tom som mu ďakovala.
Zobrala som si zo šatne legíni, podpädkové topánky a vrch.
Zaldila som bledofialovej.
Veci som si zobrala do kúpelne a vliezla som si do sprchového kútu.
Nechala som ne seba prúdiť horúcu vodu a snažila som si rozpamätať čo sa tu večer teda ráno stalo.
Umyla som si vlasy a vyšla som von zo sprchového kútu.
Vyfénovala som si vlasy a pekne som sa namalovala.
Nakoniec som si oblikela oblečenie a išla som do svojej izby.
Mima sa už pomaly preberala a Lola nadávala, že ju bolí hlava ako nikdy v živote.

"Už nikdy nebudem takto piť!" mrmlala Tina.
"Ako to robíš, že vyzeráš ako keby si včera nič nepila!" zlostila sa Natali.
"Ja neviem, mám dar." ospovedala som a zo smiechom som sa išla pozrieť kde je Katy a Vann.

Išla som do izby na proti.
Tam mala izbu Mim a tak som skúsila či tam nebudú.
Ani živej duši tam nebolo.
Zašla som do dalšej tá bola pre hostí.
Tam taktiež nič.
Potom ma napadlo nahrávacie štúdio vedla mojej izby.
Kedže ja milujem hudbu a spievam (ale iba pre seba, nikdy som nikomu nespievala, dokonca ani Mime, ktorá mi je ako sestra) zaobstarala som si tam hudobné nástroje, všeliakú elektorinku a pár kresiel kde bi babi mohli spať.
Radi tam chodili a hrali napríklad na klavír, gitaru a podobne.
Vošla som dnu, poobzerala som sa ale zasne nikdo nikde.
Ostáva už iba kuchyňa a hlavná kúpelňa.
Zišla som dole po schodoch do kuchyne, tam som spravila dva litre kávi lebo viem, že iba to pomáha po poriadnej párty.
Zobrala som hrnčeky a nalila som do nich kávu.
Dala som ich na velikú tácku a žašla za dievčatami.
Poroudávala som ich im a oni sa mi zato vďačne usmiali.
Išla som ešte do hlavnej kúpelne či tam nebú a bingo.
Boli.
Vann objímala mysu a Katy spala vo vani.
Musela som sa zasmiať lebo mi to rišlo zvrátené.
Vann sa už preberala a ja som jej podala kávu.
"Katy no ták, musíš vstať!" kričala som na ňu.
"Nie!" bránila sa
"Dnes sa ide na autogramiádu." skúsila som.
Okamžite vyskočila na nohy a usmievala sa od ucha k uchu.
"Takže to nebol sen?" spýtala sa z nádejou v hlase.
"Nie, ty si to nepamätáš?"
"Nie." odvetila smutne.
Podala som jej kávu a išla som sa naranjkovať.
Sravila som ranajky aj babám, velmi sa potiešili lebo som im urobila ich oblúbené jedlá.
Variť ma docela bavilo ale upratať to, tak to ani za svet.
Zbehla som do izby a začala som sa baliť.
Bola som šťastná, že sa stretnem z mojimi oblúbeními hercai.
Kufor bol prepnení a ja som ho ledva zapla.
Potom som ešte skočila na net aby som sa pozrela ako nám idú vlaky.
Zistila som, že jeden nám odchádza rovno o 12:00 z hlavnej stanice.
Bolo 10:00 a tak som to išla oznámiť babám.
Boli nadšené, že sa tam dostaneme do večera.
Prekecali sme polhodinu, potom hodinu a začali sme sa obiekať.
Nasadli sme do busu lebo keby sme išli taxíkmi tak sa tam zmestíme akurát mi a kufre nikde.
Bavili sme sa lebo v autobuse som sedela keď som mala 20.
Vystúpili sme na hlavnej stanici.
Bolo 11:55 a ja som sa bála, že zmeškáme jediní dnešní vlak do Prahy.
Utekali sme a ledva sme to stihli.
Keď se višli schody už tam bol vlak a my sme rýchlo nasúpili.
Sadli sme si do velkej kabínky a začali sme kecať.
Ani som sa nenazdala a už hlásili:" Vitajte v Prahe, prosím opustite vlak, konečná." ozvala sa príjemna paní za dverami.
Opustili sme vlak a šli sme si zavolať taxíki.
Keď sme ešte boli doma tak som pozerala hotel kde by sme sa mohli ubytovať.
Pamätám si adresu a tak som ju nadiktovala najskôr do jedného taxíka kde sedeli Natali, Vann a Katy.
Potom do dalšieho kde bola Lola, Sisa a Tina.
Nakoniec som si sadla do posledného, v ktorom som sedela len z Mimou.
Taktiež som nadiktovala adresu a vyrazili sme.
Asi po 20minútach sme stáli pred jedním z najluxsusnejších hotelov v Prahe.
Keď sme vystúpili z taxíku tak všade boli fotografi.
Fotáki mali nastražené a ja som vôbec nechápala prečo.
Išli sme na recepciu, zrazu som zazrela Ninu, Iana, Paula,Mathewa, Joshepa, Michaela,Stevena, Zacha, Candice, Kat a Clarie ako idú do výťahu.
Nemohla som tomu uveriť.
"Babi? asi mi šibe." povedala som.
Docela dobre sa na tom zabávali ale vôbec nechápali prečo som to povedala.
Síce sme všetky šibnuté ale ja som to myslela inak.
Pár krát som zamrkala či sa mi to nezdá ale nie.
Stáli pri výťahu a ja som nevedela či mám kričať alebo utekať.
Rozhodla som sa .....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama