Naša rozprávka (3. díl)

23. května 2013 v 17:35 | Bee. |  Naša rozprávka
Název: Naša rozprávka
Autorka: *Z*
Díl: 3.


Konečne ďalšia časť :DD prepáťte, že dlho nebola ale bola som odcestovaná vo Francúzsku :DDD :) no nič teraz tu máte pokračovanie a ďalšie bude čoskoro, už asi nemusím hovoriť, že mi za chyby prepáčte no ja a slovenčia ... brrrr ... :DDDD :DD dúfam, že sa bude páčiť ;))

Síce sme všetky šibnuté ale ja som to myslela inak. Pár krát som zamrkala či sa mi to nezdá ale nie.
Stáli pri výťahu a ja som nevedela či mám kričať alebo utekať. Rozhodla som sa ..... vlastne som sa nerozhodla, nevedela som čo ďalej. Rozhodla som sa len tak stáť a pozerať sa inam.
Nešlo to. Stále som si prezerala Iana (hlavne jeho, pretože naživo je omnoho viac sexy) , Paula, Ninu a ostatních.
Nakoniec som to vzdala a začala som sa sústrediť. Prišli sme k recepcii.
Mali sme naplánované, že Tina, Katy, Lola, Vann budú spolu na izbe. A ja, Mima, Natali a Sisa budeme spolu. Nakoniec nám to nevišlo z čoho som bola smutná ale nakoniec som si uvedomila, že mi to len prospeje.
"Dobrý deň, chceli by sme sa ubytovať, dve izby pre osem ludí." oznámila som.
"To bude trochu problém." pokračovala "Máme len tri izby. Z toho je jedna pre 4 osoby ďalšia pre tri a ta posledna len pre jednu." oznámila skleslo.
Nerozmíšlala som. Rozhodla som sa hneď v mojej hlave.
Aspoň budem mať trochu času na to aby som porozmýšlala ako poviem Martinovi, že ho beriem len jako najlepšieo kamaráta.
"Berime ich, všetky." vyhrkla som zo seba.
"Nech sa páči tu sú klúče, předpokládám, že platiť budete až pri odchode, Peter vás zavedie k vašim izbám a zoberie aj kufre." žmurkla naňho a ten sa rozbehol k nám.
"Ano, ďakujeme" chcela som si dať horúcu sprchu a lahnúť do velkej postele, za ktorú si určite riadne zaplatím.
"A kolko nocí sa zdržíte?" vyzvedala.
"Šesť" odpovedala som zbrklo.

"Následujte ma." Povedal Peter z krásnim úsemvom a vybral sa k víťahu kde som pre tým videla (alebo som mala len vydiny) TVD cast. (cast - Aj slovíčko - obsadenie)
"Čo robíš? veď sme chceli byť spolu na izbe, či, čo sa zmenilo?" stiahla si ma k sebe a pýtala sa zmetene Lola.
"Ano, ale takto to bude tiež super neboj, veď tam budem len prespávať." povzbudila som ju a objala.
Peter najskôr odprvadil Tinu, Katy, Vann a Lolu na tu najväčšiu izbu.
Potom Natali, Sisu a Mimu na dalšiu a nakoniec sme prišli k mojej.
"Tak sme tu, o chvýlu vám priniesiem kufre zatial si to tu môžete obzrieť." Vôbec som ho neregistrovala lebo som sa pozerala na tú krásnu izbu predomňou.
Myslím, že mi dali nejaký apartmán protože toto bolo úchvatné.
Všetko bolo zladené hnedo-čierna nábitok bol nádherný, starožitný, proste úchvatný.
Aby ste tomu rozumeli ja milujem staré veci, sice aj tie nové nie sú na zahodenie ale ja som proste na stražitnosti. :D Bolo tu jedno velké hnedé kreslo, při ňom nádherný veliký stloík, koberec ako z rozprávky.
Uvidela som dvere a potom dalšie. Tie budú pravdepodobne od kúpelne a spálne, pomyslela som si.
Z môjho tuhého premýšlania ma vyrušilo klopanie na dvere.
"Tu je Patrik, přinesl som vám kufre." Ozvalo sa z dverí.
Išla som mu otoriť aby som si konečne mohla pozrieť môj luxusní apartmán bez prerušenia.
"Ďakujem Patrik polož ich prosím pri pohovku." Z úsmevom som mu prikázala.
"Ano madam."
"Ďakujem." Odpradila som ho k dverám, venovala som mu ešte jeden úsmev.
Keď za sebou zatvořil dvere tak som zhodila zo seba všetko oblečenie a vybrala som sa do kúpelne, ktorú som stále nevidela.
Otvorila som dvere čo som mala bišie a BINGO!, bola to kúpelňa.
A nie hoci aká, pripadala mi jako keby sa tam mal umývať sám Pán prezident.
Celá bola "obložená" žulou a ja som sa nevedela vynadívať.
Nakoniec som to vzdala a vlezla som si do velkého sprchového kútu. Pustila som horúcu vodu aby dopadla na moje nahé telo a užívala som si ten pocit pohody.
Myslím, že som tam strávila velmi dlhú chvýlu a tak som sa nakoniec rozhodla výusť z tej dokonalej kúpenle.
Nahmatala som osušku a obmotala som si ju okolo tela. Potom aj druhú a tú som si prehodila na hlavu.
Išla som do tích druhých dverí. Otvorila som ich a čo nevidím. Tú najdokonalejšiu postel na svete.
Krásna manželská postel z nebesami bola v strede miestnosti. Moja postel doma je obrovská ale táto je… táto je obrovsko-obrovská. Vankúše, perina, rám postele bol bieli. Vlastne celá postel bola biela.
Steny hnedé a aj nábytok s ním. Zase dvere.
Keď bude dalšia izba taká ukážková ako tie ostatné tak potom dávam tomuto hotelu päť hviezdičiek.
Otvorila som staré drevné dvere a v nich sa nachádzala perfektná veliká, priestorná šatňa.
Zobrala som kufre čo boli doteraz v "obývačke" a hnala som sa s nimi do ich nového "domova".
Vyložila som si věci, všetko som si poukladala dokonca mi tam zostalo aj miesto čomu ani neverím, protože ja sa vždy balím jako keby som išla na rok ale to je v pohode.
Rozmíšlala som čo si zoberiem na seba keďže je tu pomerne teplo rozhodla som sa pre moje nové šaty.
Hore bol ako keby čierny korzet ale len velmi krátky. Zvišok tvorila bledo-ružová sukňa asi po kolená.
Velmi sa mi páčili a keď som ich videla prvýkrát v obchode povedala som si, že ich musím mať aj keď boli príšerne drahé.
Obula som si k nim čierne podpädkové topánky a zobrala som si svjou taštičku kde som mala kozmetiku.
Jemne som sa namalovala, prehrabla som si už skoro suché vlasy a zobrala som si klúč od dverí.
Mierila som si to k babám na izbu aby som im povedala čo všetko mám na izbe a aby sme si pripravili plán na deň D (čož už je zajtra, je to deň kedy sa s nimi stretneme a ja sa neviem dočkať!)
Zamkla som dvere, nadýchla som sa a otočila.
Zarzu do mňa niekdo vrazil a vylial na mňa (presnejšie na moje úchvatné šaty) kávu.
Zrazu sa začal ospravdlňovať. Hovoril po anglicky, asi nejaký turista. Pomyslela som si.
Nemohla som sa pozrieť na toho netvora čo mi zničil outfit.
Ašte, že chodím na školu kde sa učím angličtinu na každej druhej hodine a mohla som mu pekne vynadať.
"Ďakujem, sú nové, vieš ako to pôjde ťažko dole!, tie šaty som milovala." Vyhrkla som po anglicky.
"Naozaj ma to velmi mrzí, keby som to mohol nejako napraviť?" vylieval si srdce čo ja som zatial pozerala na tú spúš.
Zdvihla som hlavu aby som sa mohla pozrieť do jeho tváre. No stratila som hlavu keď som sa zazrela do jeho modrých očí. Jeho čierne havranie vlasy boli jemne roztrapatené a na tvári mu pohrávala jemný úsmev ala nepáč ale ja som to nechcel urobiť.
"Som Ian." Predstavil sa a ja som zatajila dych.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction The Archive Of Lost Dreams- TVD fanfiction | Web | 23. května 2013 v 17:47 | Reagovat

je to super, len škoda chýb a preklepov

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama