Bloody Diary (6. díl)

29. června 2013 v 14:42 | Bee. |  Bloody Diary
Název: Bloody Diary
Autorka: FameFox
Díl: 6.



- Dear readers. Konečne je tu ďalšia časť. Po mesiaci? Dvoch? Ani neviem. Mrzí ma, že to tak dlho trvalo, ale končila sa škola. Tak, nech sa páči, ďalšia časť. Prosím, komentuje. Zaujímajú ma vaše názory a pocity. Ďakujem. -

Deň po tom, keď sídlo Mikaelsonovcov upadlo do pokoja a na pár hodín zostalo v celom dome ticho, Lea sa prebudila do krásneho rána. Slnko žiarilo do jej izby iba cez malú škáru, pretože závesy mu to viacej nedovolili. Posadila sa, vystrela pred seba ruky a sladko sa uškrnula. Bol to taký zákerný úškrn. Akoby sa tešila na to, že niekomu niečo nepríjemné spraví.
Rozstrapatila si vlasy a silno hodila ruky do periny a podušiek. Hlavu natočila na pravý bok a podvihla jedno obočie. "Vstávaj," povedala odmeraným hlasom. Rukou treskla do osoby, ktorá vedľa nej spokojne spala. Trochu sa pomrvila v perinách no neprebrala sa. "Počuješ!" zasyčala ako namosúrený had a ešte raz buchla rukou do perín.
Osoba sa odokryla a venovala Lei nebezpečne zvodný úškrn. "Čo si taká podráždená?" vyzvedal. "Večer si vyzerala, že sa ti to nesmierne páči, hm?" ruku natiahol smerom k nej a dotkol sa jej nahého chrbta. "Poď sa ešte pritúliť..."
Prevrátila očami, avšak nedbala. Stále sa držala pravidla, že Klausovi nesmie odporovať. A tak, či chcela alebo nie, priľahla si k nemu a on jej rukou prešiel po bruchu. Hlavu natočil k nej a stále sa pobavene uškŕňal. "Tak čo, kedy si to zopakujeme znovu?"
"Si príliš nadržaný."
Tíško sa zasmial. "Vieš, keby si upírka, pochopila by si naše pocity a zmysly. Všetko precítime viac ako obyčajní ľudia," znelo to tak sebecky, až sa nepríjemne zamračila. "My si dokážeme sex užiť viac ako ostaní."
Nepríjemne mu vrazila rukou do brucha a opäť si sadla. "Klaus, mal by si ísť. Chcem sa dať dokopy a tak podobne. Odídeš dobrovoľne alebo ti k tomu dopomôžem?" Bola podráždená a vlastne ani nevedela prečo. Jej nálada na iróniu ju opustila a teraz by sa najradšej s niekým pohádala a pobila. Vzdychla. Vedela, že by sa s ním takto nemala rozprávať, lenže prišlo to tak spontánne.
Nahneval sa. Zaškrípal zubami a neochotne vstal z postele. Začal si obliekať všetky veci, ktoré mal porozhadzované po izbe. Otočil sa k Lei a vztýčil ukazovák. Chcel niečo povedať, no jeho zlosť ho ovládla až po malíčky na nohách a radšej bez slova odišiel preč. Vzdal to. Prvý krát. Lea konečne vyhrala a to ju nesmierne tešilo.
Po tom, čo odišiel, zakutrala sa do perín a spokojne privrela oči. Konečne je sama vo svojej izbe a so svojimi myšlienkami. Bohužiaľ, keď zatvorila oči, videla pred sebou obrazy z tej noci. Cítila na svojom tele Klausove dotyky a bozky. Ako ju hladil na prsiach, pevne zvieral jej boky a nemilosrdne prirážal vždy, keď zbadal náznak blížiaceho sa orgazmu. Priam sa jej z toho krútila hlava. Veľmi dobre si pamätala, ako kričala od rozkoše. Až jej zimomriavky chodili po celom tele a jeho to tešilo. Netrápilo ich, že v dome sú ďalší upíri a všetko počujú. Vďaka tomu len stúpalo vzrušenie a poriadne si to vychutnali.
Zavrčala ako besný pes. Takto to ďalej nepôjde, pomyslela si v duchu a prevrátila sa na brucho. Oči mala privreté a dívala sa pred seba. Akoby na niečo striehla a chcela po tom skočiť. Avšak jediné po čom skočila, bol jej denník, pretože si opäť raz doň musela zapísať všetky spomienky a zážitky z posledných hodín.
Spomínala tam všetko. Ako prežívala tú vraždu. Ako jej nesmierne chutila krv, či ako bez milosti zabila tú mladú ženu. Popri písaní sa usmievala a tíško vzdychala. Toľko rozkoše a zábavy. Kedy si to zopakuje? Vtedy si spomenula na Klausove slová. Povolil jej chodiť von, no nie? Tá myšlienka ju razom dostala do pozitívnej nálady a začala robiť všetko pre to, aby mohla ísť čo najskôr von.
Po niekoľkých hodinách pripravovania a rozprávania sa sama so sebou, nadišiel čas, že pôjde dolu medzi bandu upírov a pustí sa s nimi do všednej konverzácie. Pamäť ju až tak neklamala. Môže ísť von, ale nesmie opustiť Mystic Falls. Ako dokonalo počula jeho slová v hlave. Ani ju netrápilo, že dnes nebola v škole. Z toho sa ľahko vykrúti. Veď predsa, použije svoju silu.
Zbehla dolu schodmi, zvuk klopkajúcich lodičiek sa doslova rozptýlil po celej chodbe. Očakávala, že sa tam odrazu objaví Kol či samotný Klaus. Na jej prekvapenie, nik nestál pod schodmi. Poriadne sa započúvala do toho podivného ticha. Použila svoju silu na to, aby zistila, či je niekto doma alebo nie. Nadýchla sa a: "Je niekto doma?" Nikto sa neozýval. Preto to skúsila ešte raz. "Halo?! Je niekto doma?" Opäť raz nič.
Slobodne sa nadýchla a usmiala sa od ucha po ucho. Sú tri hodiny poobede a ona je sama doma. To sa už dlho nestalo. Bohvie, čo majú na práci. Zjavne si hľadajú potravu. Niekedy mala pocit, že nikdy nejedia, ale to sa mýlila.
Spokojne odišla do kuchyne, prešla ku chladničke a vytiahla si nejaké to jedlo čo zostalo z večere. Zohriala si to a medzitým si vysadla na kuchynskú linku. Z vrecka od úzkych štýlových džínsov si vybrala mobil a prezrela si nejaké sociálne siete. Nepreferuje ich, ale možno na nich nájde niečo, čo ju zaujme. A aj veru našla. Videla niekoľko otvorených udalostí, na ktoré nepotrebovala účet. Prečítala si niekoľko zaujímavých komentárov. Napríklad o tom, ako budú nelegálne piť, či kto sa na koho ako veľmi teší a k tomu niekoľko srdiečkových emotikov. Prevrátila očami a mobil si radšej odložila do vrecka. Vzala si hotové teplé jedlo a ako človek sa posadila ku stolu.
Plán pre dnešný deň je jasný. Večer, keď nastane tma, zájde to Mystic Grillu a trochu sa zabaví. Nie len tancom či slovom, ale aj spôsobom akým sa zabavila minulý večer...
Klaus vtrhol do domu. Veľmi sa hneval. Prudko dýchal a rozbíjal všetko čo mu prišlo pod ruku. "Čo si o sebe myslia?!" kričal z plného hrdla. "Čo si ONI o sebe myslia?!" Zúril ako besná šelma. Chodil z jedného miesta na druhé a rozbíjal pri tom starožitné, veľmi cenné vázy.
"Niklaus!" skríkla po ňom Rebeka a chytila brata za rameno. Snažila sa ho upokojiť, aj keď vedela, že to moc nepomôže. "Vyrieši sa to! Hlavne sa upokoj! Vymyslíme nejaký plán a..."
"Buď ticho, Rebekah!" zahnal sa po nej rukou, no našťastie ju chytila skôr, než jej stihol ublížiť. Vtedy sa zhlboka nadýchol a spravil krok dozadu. Zostal v šoku. Vlastnej sestre by neublížil. Okrem toho, že jej zapichol kôl do srdca a zatvoril ju do rakvy na niekoľko desaťročí. "Ja.." nedokázal sa vykoktať.
Zamračila sa a pustila mu ruku. "Nabudúce uvažuj čo robíš, Klaus," precedila pomedzi zuby a radšej odišla do spoločenskej miestnosti. Neotočila sa za ním. Nahnevalo ju to, ako bezcitne sa k nej zachoval a chcel jej streliť.
Nestihol sa jej ospravedlniť. Dôvodom bol Kol s Elijahom. Odrazu sa objavili v dome a dívali sa na rozhorčeného Klausa. Kolov pohľad bol skôr pobavený aj keď sa z neho dalo vyčítať prekvapenie. Elijah vyzeral viac seriózne. Predsa len, jeho typický každodenný oblek dodával na jeho dôležitosti a vážnosti a taktiež z neho šla istá príťažlivosť.
"Čo s tým mieniš urobiť?" prehovoril Elijah pokojne.
Kol sa k nemu pridal, no nemohol si odpustiť istý druh sarkazmu v jeho hlase. "Zatvoríme ju do pivnice? Budem ju môcť strážiť? Vieš, ja nepohrdnem," žmurkol jedným okom a pošúchal si ruky o seba. Tá predstava, že by mohol Leu strážiť v nejakej pivnici a potajomky by sa na ňu díval, kým by sa prezliekala, ho nesmierne tešila.
"Teraz nie je čas na žartíky," zavrčal Klaus. "Musíme konať a to čo najrýchlejšie. LEA?!" skríkol jej meno na plné ústa. "LEA! Okamžite poď dolu, musíme sa porozprávať!" Medzitým sa pozrel do kuchyne, jedálne a spoločenskej miestnosti, či sa tam náhodou nenachádza.
"Lea!" zvolal na ňu Kol. "Poď dolu, niečo ti dám," začal sa na tom veľmi dobre zabávať, no Elijah ho umlčal jedným nepekným pohľadom. Mlčky vôkol neho prešiel a pobral sa za Rebekou do spoločenskej miestnosti.
Tá sedela na pohodlnom starodávnom gauči, jednu nohu mala prehodenú cez druhú a stále sa hnevala. Elijaha ignorovala a na Klausa sa ani len nepozrela, keď sa dostavil do miestnosti. Kričal na Leu a začínal sa čím ďalej tým viac hnevať. "Upokoj sa konečne!" skríkla po ňom.
"Ako sa mám upokojiť, keď sa deje čo sa deje!" A vtedy si poriadne udrel päsťou do steny. Prerazil ju ako keď nožíkom sa odkrojí tenký plátok masla.
"Braček, veď pokoj," povedal Kol flegmaticky. Opieral sa o zárubňu a pobavene sa díval na Klausa. Nerobieval to často, ale teraz sa tíško smial na tom ako vyvádzal.
"Nie je doma," prehovoril Elijah šokovane a s hlavou pomaly prešiel z jednej strany do druhej. Snažil sa zachytiť každý jeden zvuk, ktorý by jej pripomenul Leu. Bohužiaľ, jediné čo počul bolo ticho. Hrobové ticho a žiaden šuchot či náznaku živej bytosti v ich rezidencií.
"Čo že?!" prudko sa k nemu Klaus otočil. Po týchto slovách sa behom stotiny dostal pred jej izbu a nemilosrdne vyrazil dvere. Pomaly sa postavil do prostriedku miestnosti a rozhliadol sa z jednej strany do druhej. Nikde nikoho. Všetko poupratované, nikde nebolo rozhádzané oblečenie ani periny. Nahlas zavrčal. Silno udrel do stolnej lampy, ktorá bola k nemu najbližšie a rozbila sa na niekoľko sto častí.
Rebekah, Elijah a Kol sedeli v spoločenskej miestnosti a všetko počuli. Každý jeden zvuk, ba dokonca aj to, ako rozbil tú lampu. Identifikovali to podľa toho špecifického zvuku. Všetci traja sa postavili na nohy a prešli do chodby. Videli ako ich brat zdĺhavo a zničene schádza dolu schodmi. Od toľkého hnevu sa mu spravili malé jazvičky vôkol očí. Sťažka dýchal a potichu pritom uvažoval.
"Nájdite ju a hneď! Musíme ju nájsť skôr ako ju dostanú oni. Rýchlo!" zasyčal na svojich súrodencov a jazykom si zľahka prešiel po zuboch. "Toto si niekto odskáče. Nenechám to bez následkov..."
V Mystic Grille to poriadne žilo. Pred ním postávalo mnoho študentov a výborne sa bavili. Niektorí v ruke držali fľaškové pivo a popritom si veselo debatovali či balili dievčatá. Lea sa na to tešila. Pomaly sa blížila k podniku. Ruky mala zastrčené vo vreckách od koženej bundy, na tvári zvodný úsmev a kráčala dopredu ako taká modelka. Už z diaľky si ju všimli futbalisti a usmievali sa na ňu od ucha po ucho. Niečo o nej rozprávali- typické slizké reči. Jej sa to trochu páčilo.
Prešla vôkol nich, samozrejme sa za nimi aj obzrela, čím spravila ľahkú otočku a spokojne vstúpila do Grillu. Ako náhle prešla prah vchodových dverí, zavialo ju príjemné teplo a typický vzduch pre bar. Rozhliadla sa po okolí. Všetky stoly boli zabrané až na jedno miesto priamo pri bare. Z jednej strany sedel nejaký chalan tmavej pokožky a z druhej ďalší muž s tmavými vlasmi a koženej bunde. Možno jeden z nich bude taký milý, že jej kúpi drink- a nie len jeden.
Napravila si vlasy, vyrovnala sa a pokojne prešla k baru. Ladne sa vyhla každému človeku, ktorý jej stál v ceste. A potom, keď sa dostala do cieľa, posadila sa na vysokú barovú stoličku. Prehodila si jednu nohu cez druhú a lakťami sa oprela o barový pult. Zadívala sa na mladého barmana. Mala dojem, že ho už niekedy v živote videla. Áno, on s ňou predsa chodí do školy.
"Zlý deň?" ozval sa muž po jej ľavej strane. Jeho hlas bol príjemný a celkom zvodný. Opatrne k nemu natočila hlavu a podvihla jedno obočie. On pokračoval. "Zdala si sa mi taká smutná, ale zjavne som sa mýlil," zľahka sa zasmial.
Ona nahodila malý úškrn. "Ja nikdy nie som smutná," pár krát žmurkla očami. "Ale môžem povedať," zmenila si hlas trochu aby vyznel zvodnejšie, "môj deň sa razom zlepšil. Čo piješ?" ukázala prostom na pohár a pousmiala sa.
"Whisky. Dáš si? Je lahodná," mierne roztvoril oči a žiarivo sa na ňu usmial. "Mimochodom, ja som Damon. A ty sa voláš?" čakal na odpoveď s podvihnutým pohárikom. Pomaly ukázal barmanovi, nech im prinesie dva také poháriky. Nereagoval predtým na Leino zavolanie.
Zhlboka sa nadýchla. Má mu povedať svoje meno alebo nie? Nemala by mu klamať. Čo ak ju tu uvidí niekto zo školy a prezradí ju? "Som Lea," pokojne vzdychla a natočila sa k nemu čo najviac len vedela. Chcela byť zvodná. Bol to predsa len kus sexy chlapa s výraznými modrými očami. Veľmi dobrý objekt na zopár vášnivých dotykov a vraždu.
"Tak?" podal jej pohárik a ten svoj uchopil do ruky. "Na čo si pripijeme?" vyzvedal.
"Na lepšie zajtrajšky," vyletelo z nej. Radšej sa na tom roztomilo zasmiala. Ani nevedela prečo to povedala. Automatika. Niekde v kútiku duše verila, že všetko bude lepšie a ona sa čoskoro dostane z Klausovho zajatia. Potrebuje žiť svoj život a nie byť uväznená v dome plnom upírov.
"Hm, na toto si rád prijem," prikývol hlavou a vtedy si naraz štrngli s pohármi. Rýchlo do seba vliali tú whisky a potom sa pustili do dlhej debaty o živote a o tom, ako všetko stojí za veľké nič a čo by sa mohlo zmeniť. Samozrejme, Lea hovorila všetko v šifrách a prekrútila to tak aby nič nepochopil. Robila si z toho aj vtipy, len aby na nič neprišiel.
Po niekoľkých dlhých minútach zistila, že je to veľmi zaujímavá osobnosť. Začala si klásť otázky. Naozaj ho chce dnes večer zabiť pre potešenie? Prečo by zabila takého sexy muža? Možno bude škoda takého človeka. Ale, na druhej strane, takých je ešte veľmi veľa. A je naozaj veľmi sexy- aj takých je ešte veľa.
Postavila sa zo stoličky a uškrnula sa. "Nechcel by si ísť so mnou von? Len na chvíľu. Potrebujem trochu vzduchu," zatvárila sa celkom smutne. Dúfala, že to zaberie. Na jej potešenie, zabralo to. Ten Damon sa veľmi rád postavil zo stoličky, nastavil jej ruku a spoločne odišli von z Mystic Grillu. Aspoň raz za čas mala sexy eskortu. Niežeby Klaus nebol sexy. Má úžasné telo a špecifický hlas, no toto bolo niečo viac. Človek menom Damon "Nejaký", vysoký, tmavé vlasy, dokonalé ruky, bol naozaj zlatý a neodolateľný. Možno by sa s ním mohla vyspať a potom ho až zabiť.
Pomaly sa prešli smerom k stromom. Pokračovali v ich dlho rozbehnutej konverzácií. Až do momentu, kým Damon nepovedal: "Si krásna."
Najradšej by sa začervenala, ale to bohužiaľ nevie. "Si lichotník, ďakujem," mierne vyšpúlila pery. A v tom momente, keď boli pri prvom strome, kde nebolo veľa svetla, jedným ťahom ho oprela o strom a vrhla sa na jeho pery. Potrebovala ich okúsiť. Akoby ju zaujímalo, či to bozkávanie je rovnaké alebo u každého iné. A naozaj bolo. Klausove bozky boli drsné a zvláštne. Jeho boli vášnivé a príjemné.
"Si úžasný," hlesla počas bozkávania.
Na chvíľu sa od nej odtiahol, zľahka chytil jej tvár do svojich rúk a veľmi milo sa usmial. "Môžem ti niečo povedať?" zadíval sa jej do očí a zhlboka sa nadýchol. Ona iba kývla hlavou. Čakala kým povie posledné slová. Jej plán bol jasný. Vytiahne nožík, ktorý ma ukrytý v zadnom vrecku a zabije ho. Jednoduché a pre ňu nesmierne zábavné.
"Už viac nepatríš Klausovi," povedal tak milo, pričom sa diabolsky usmial a behom stotiny jej silno zovrel ruky.
Lea sa nestihla z toho spamätať. Ako to, že pozná Klausa?! Skôr, než stihla použiť svoju silu, aby sa aspoň trochu chránila, niekto ďalší k nim prišiel a položil Lei na tvár kúsok bielej látky. Cítila z neho zvláštnu silnú vôňu. Nechcela, no zhlboka sa nadýchla. Cítila ako jej telo chabne, pomaly priviera oči a upadáva do hlbokého spánku. Ani na nenazdala a nastala tma.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 KennetForEver KennetForEver | 29. června 2013 v 21:06 | Reagovat

úplne dokonalé 3 ďalšiu, strašne sa mi páči ako všetko opisuješ a vlastne celkovo ako píšeš :) :) Je to DOKONALÉ. ... :) :) ďalšiu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama