She Is My Sin (13. díl)

1. června 2013 v 15:44 | Bee. |  She Is My Sin
Název: She Is My Sin
Autorka: Wer
Díl: 13.



Zobudila som sa na hlasný rachot prichádzajúci z dolného poschodia domu. Nevedela som, čo sa deje. Klaus bol nevedno kde a dolu pobehovali akýsi cudzí ľudia. Všetko bolo hore nohami.
"Kde je Klaus a čo to má znamenať?" spýtala som sa jedného z mužov, ktorý mi vbehol do cesty.
"Oh, vy budete istotne slečna Caroline. Ja som Henry. Klaus si nás zavolal, aby sme dokončili úpravy vášho domu. Vravel, že sa vráti..." rozprával, keď v tom sa otvorili vchodové dvere a dnu vošiel Klaus aj s dvoma ženami, ktoré mali plné ruky krabíc a tašiek. Očividne sa trápili so svojou záťažou, no jemu to bolo jedno. Šiel si ako nejaký kráľ s prázdnymi rukami a tie dve chuderky nechal trápiť sa.
"Pravý gentleman osobne," odsekla som sucho jeho smerom.
"Platím im za to, snáď nebudem robiť ich prácu," reagoval na moju poznámku.
"Sľúbil si, že dnes mi ukážeš mesto," pripomenula som mu. Sama som von už ísť nechcela a samozrejme, že som si chcela obzrieť mesto, do ktorého som sa práve prisťahovala. Potrebovala som vedieť, či je na blízku nejaká útulná kaviareň, kde budem môcť utiecť, keď kompletne stratím nervy, potrebovala som zistiť informácie o všetkých obchodoch a samozrejme som sa chcela pokochať aj krásou mesta. Vždy som chcela cestovať po celom svete. V Chicagu som nikdy nebola, no tušila som, že to tam bude stáť za to. V každom meste bolo podľa mňa niečo výnimočné, niečo prečo sa oplatí cestovať celé hodiny, len aby to bolo videné.
"A to aj splním, drahá. Ale snáď nechceš vyjsť do ulíc v tomto," odpovedal mi. Podišiel ku mne a ukázal na moje maximálne špinavé, roztrhané a zničené tričko.
"Predpokladám, že si chceš vyžehliť ten prúser zo včera," pozrela som na neho.
"Včera som sa ti ospravedlnil. Ak by som vedel, že ti niečo hrozí, nikdy by som..." ospravedlňoval sa, no skočila som mu do reči.
"Budem mať dnes vlastnú posteľ?" zaujímala som sa. Neriešila som to, že spíme spolu, no už som chcela vlastnú izbu, súkromie.
"Obvolal som všetky obchody s nábytkom, no všade je zatvorené."
"A to je pre teba akože problém," odvetila som ironicky. Odrazu mal problém spraviť niečo protizákonné alebo neetické či zlé. Ukradnúť jednu posteľ určite nebolo také náročné.
"Ja som sa snažil, ale nechcem tu robiť problémy hneď po príchode, keďže ide o tvoju bezpečnosť," pokúšal sa prefíkane vyhovárať. Musím uznať, že to robil dobre. Škaredo som na neho pozrela a on sa okamžite usmial. Nechcelo sa mi to ďalej rozoberať. Väčšinou som sa s ľuďmi dokázala hádať až pokým som nevyhrala, no s ním to akosi nešlo. A možno sa mi len nechcelo.
"Tieto dve ťa dajú dokopy a potom môžeme vyraziť," povedal smerujúc pohľadom na dve ženy, čo prišli s ním.
"Tým chceš akože povedať, že teraz vyzerám hrozne?" nadvihla som obočie.
"Caroline, nechci aby som... Vieš ako som to myslel, len ma trápiš, no ja ti už na toto neskočím. Príjemnú zábavu, drahá," poprial mi a kamsi sa opätovne vytratil. Ja som zostala v rukách Sophie a Rose, tak sa volali tie dve. Priniesli mi krásne nové šaty, doplnky, topánky, make-up... Keď so mnou skončili, pozrela som sa na seba do zrkadla. Dievčatá odišli a ja som na chvíľu zostala sama. Tak mal vyzerať môj budúci život? Vždy som chcela byť kráľovnou, či princeznou a s Klausom som sa tak občas aj cítila. Naozaj sa staral, aby som sa mala kráľovsky. Mohla som mať všetko, čo som len chcela. Naozaj ma mal tak rád? Bol schopný milovať ma? Dokázal vo svojom starom prehnitom srdci nájsť miesto pre niekoho ako som bola ja? A prečo práve ja? Čo bolo na mne také výnimočné, že si vybral práve mňa? Z myšlienok ma prerušilo nesmelé zaklopanie.
"Ďalej," pozvala som za dverami stojaceho hosťa dnu. Bol to Klaus. Zahľadel sa na mňa a hodnú chvíľu som pozorovala len jeho rozžiarené oči a roztomilý úsmev. Občas som v jeho očiach videla niečo naozaj ľudské. A práve v tom momente to tam bolo znovu. Niečo, čo ma nútilo skriviť moje pery do úsmevu.
"Si očarujúca, Caroline," pochválil ma.
"Vďaka. Ideme?" spýtala som sa a pristúpila som k nemu bližšie.
"Tak poďme," prikývol a ponúkol mi svoje rameno. Najprv som váhala, no potom som si povedala, prečo nie a tak som jeho ponuku prijala. Zavesila som sa na neho a spoločne sme sa vybrali do ulíc Chicaga.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama