She Is My Sin (14. díl)

13. června 2013 v 17:14 | Bee. |  She Is My Sin
Název: She Is My Sin
Autorka: Wer
Díl: 14.



Prechádzali sme sa po meste. Už bol večer. Sledovala som svetielka, ktoré ozvláštňovali ulice a cesty, so záujmom som si obzerala nočný život Chicaga. Počas dňa sme navštívili niekoľko obchodov a ja som si pokúpila aspoň nejaké základné potreby a nejaké to oblečenie, aby som mohla vychádzať von. Po celý čas bol na mňa Klaus veľmi milý. Ochotne so mnou obehol všetky obchodíky, do ktorých som chcela ísť. Pomohol mi s taškami, kúpil mi kávu, viedli sme medzi sebou dlhé rozhovory nie len o mne, ňom, ale aj iných veciach. Musela som uznať, že Klaus vybral celkom pekné mesto a aj som mu to povedala. Ukázal mi niektoré zaujímavé miesta, ku všetkému mi niečo povedal. Vôbec sa v tej chvíli nesprával ako ten Klaus, ktorého som poznala z Mystic Falls.
"Prečo takýto nie si stále?" spýtala som sa ho zamyslene. Zastala som a očakávala som jeho odpoveď.
"Aký takýto?"
"Si iný. Normálny. Milý a priateľský... Páči sa mi to," vysvetlila som mu.
"Mali by sme sa vrátiť. Je neskoro," zahovoril rýchlo. Otočil sa mi chrbtom a vybral sa po chodníku smerom späť k nášmu domu. Nerozumela som mu. Konečne mu poviem, že sa mi akási jeho časť páči a on sa len jednoducho otočí a odkráča. Naozaj som nevedela, o čo mu vlastne ide. Nechcel predsa to? Aby sme sa trochu spoznali, spriatelili, zblížili? A keď konečne na jeho hru pristúpim aj ja, on z nej cúvne. Rýchlo som ho dobehla a zastala som mu cestu.
"Prečo?" spýtala som sa sklamane.
"Čo prečo?"
"Klaus, nehraj sa na hlupáka. Dobre vieš, čo mám na mysli. Vysvetli mi to! Prečo sa správaš ako idiot, keď vo vnútri si úplne iný?" mierne som zvýšila hlas.
"Nie som iný. Som ten Klaus, ktorého poznáš. Možno sa ti len niečo zdalo, láska, ale poznáš ma takého, aký naozaj som. Som monštrum, ktorému nerobí problém zabíjať nevinných len pre svoje vlastné potešenie. Nič pre mňa nie je zakázané. Robím si, čo chcem. Sám som si stanovil pravidlá hry, ktorej som pán a všetci ostatný sú len bábky, ktoré ovládam ja. Nestarám sa o druhých."
"Nie..." šepla som a pokrútila hlavou. Verila som, že to, čo hovorí nie je pravda. Sám mi to po celý ten deň dokazoval. Predtým by som sa vysmiala každému, kto by povedal, že sa v ňom skrýva niečo pekné, no už som zistila, že to tam aj naozaj je.
"Nevidíš to alebo to nechceš vidieť?" spýtala som sa ho.
"Nie je tu nič k videniu, Caroline," odvetil.
"Choď k čertu, Klaus!" precedila som pomedzi zuby a otočila som sa mu chrbtom, tak ako to pár minút dozadu spravil on mne. Sama som sa vybrala preč. Nešla som späť do domu. Prešla som cez cestu a zamierila som si to do najbližšieho podniku. Sadla som si za bar a objednala som si bourbon. Pila som už druhý pohárik, keď sa vedľa mňa posadil aj Klaus.
"Čo chceš? Nemáš náhodou v náplni práce zabíjať nevinných len pre tvoje vlastné potešenie? Je to zábavnejšie ako si pripustiť, že si normálny, nie?" vyštekla som.
"Nemala by si tu byť sama. Vieš, čo sa stalo naposledy," znovu ignoroval moje výlevy.
"A koho to trápi?" zaprskala som pobavene.
"Mňa."
"Citujem: Nestarám sa o druhých."
"Prečo musíš všetko tak rozpitvávať!? Vieš ako som to myslel."
"Práveže neviem. Ide o to, že dnešok som si naozaj užila a cítila som sa previnilo, že som ti nedala šancu ukázať mi, čo v tebe je už predtým, no ty si znovu všetko jedným mávnutím ruky skazil. Si tvrdohlavý ako baran," rozčuľovala som sa, no on sa mi iba smial.
"To akože vážne? Ja ti tu nakladám a tebe je to smiešne?" šalela som.
"Nie, len... To s tou tvrdohlavosťou... Na tvojom mieste by som ju iným moc nevyčítal."
"Tým chceš akože povedať čo?" nadvihla som obočie.
"Nič, Caroline. Netrucuj už. Poď, ideme domov," hodil na bar nejakú bankovku a postavil sa.
"Nejdem domov," povedala som rozhodne. Nemienila som sa s ním vrátiť.
"A to už prečo?"
"Nemienim sa s tebou trepať do postele po tom, čo sa správaš ako totálny idiot!"
"Predtým ti to nevadilo."
"Takže priznávaš, že si idiot?"
"Znovu sa hráš so slovíčkami... Nechci, aby som ťa tam dotiahol nasilu," pohrozil mi.
"To neurobíš," pokrútila som hlavou a smiala som sa pri tom.
"Ako som povedal, robím si, čo chcem. A budem sa tým riadiť aj teraz," povedal a vzal ma zo stoličky pri bare na ruky. S otvorenými ústami som ho sledovala, o čo sa akože pokúša.
"Úplne si protirečíš, Klaus. Spravil by toto muž, ktorý sa o druhých nestará? Nie. Nechal by ma tu, nech si trucujem ďalej. Ale ty sa staráš..."
"Možno," pripustil nesmelo.
"Ja som ti to vravela," víťazne som sa usmiala a obtočila som si ruky okolo jeho krku.
"Domov, poprosím. A čo najrýchlejšie. Som unavená," povedala som mu a pobavene som sledovala jeho výrazy, ktoré sa menili každou sekundou.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama