Bloody Diary (12. díl)

5. srpna 2013 v 11:19 | Bee. |  Bloody Diary

Bloody Diary

12. kapitola
Autorka: FameFox



- Ha! 12-ta kapitola a ja mám štyri strany! Ľudia, zvyknite si na to, pretože sa pomaly blížime k prvému rozuzleniu- ak to aj nebude hlavné rozuzlenie. Aby som vás dopredu informovala, neviem kedy bude pokračovanie. Momentálne mám tri nočné po sebe a mám tu rodinu do konca ďalšieho týždňa. Potom sú oslavy a idem na východ Slovenska. Myslím, že niečo stihnem v nedeľu napísať. Dúfam, že sa vám tento príbeh páči, aj keď nemám moc ohlasov. Nevadí. Aj tak ďakujem.-

Marec 1805
Sídlo rodiny Kendallových sa zmenilo na nepoznanie. Celý dom ožíval v krásnych žiarivých farbách a až von bolo počuť vznešenú hudbu. Sláčikové nástroje, dýchacie nástroje, ba dokonca aj harfa. Do domu vchádzalo mnoho vplyvných ľudí, ktorí prijali pozvanie a radi sa zúčastnili na tomto takzvanom plese. Evelyn Kendallová, matka Leanny, zorganizovala tento ples na počesť vzácnych hostí, ktorí k nim len nedávno prišli. Bola to taká tradícia- odkedy si vzala za muža Richarda III. Kendalla. Vyžadoval to od svojej ženy a tá iba plnila jeho želanie.
Leanna stála pred zrkadlom a nechala slúžku, aby jej poriadne zatiahla korzet. Bol vyrobený špeciálne pre ňu, rovnako ako celé šaty. Niesli sa v hodvábnom štýle, tmavších farbách a nápaditosti. Symbol vášne a dravosti. Akoby sa v nej skrýval Fénix.
Trochu zavzdychala, keď jej ho služobná pritiahla viac, než by bolo potreba. Privrela oči a trochu sa zamračila. Po chvíli počula, ako dievčina pevne zaviazala šnúrky aby sa jej ten korzet nerozviazal. Nakoniec ju zľahka pohladila po ramene, čím jej naznačila, že ukončila svoju prácu. Dievčina s ebenovými vlasmi sa k nej otočila a mávla rukou. Bolo to znamenie o tom, aby služobná odišla preč a nechala ju chvíľu samú.
Keď sa dvere zatvorili, prešla k oknu a rukou opatrne prešla po zlatistom závese. Zadívala sa do tej tmy, ktorá sa rozprestrela po celom okolí. Pohľadom prešla nadol, kde videla, ako ľudia pomaly vchádzajú do domu. Prechádzali vôkol horľavých faklí, ktoré tam nechali rozostaviť tak, aby vytvorili cestičku. Ani nevedela prečo, smutne si povzdychla. Nechcelo sa jej ísť dolu. Nemala chuť na zábavu. Posledné dni nevidela Elijaha. Stále sa niekam vytrácal, a keď chcela ísť za ním, vyparil sa pred očami.
"Slečna," ozvalo sa pri dverách. Dnu vstúpil matkin obľúbený služobník. "Je na čase aby ste šli dolu. Hostia vás už očakávajú," riekol vážnym tónom presne tak, ako to on vedel. Nepríjemným pohľadom po ňom zazrela. Potiahla nosom a nakoniec kývla hlavou. Nemala ho v láske. Stále doliezal za jej matkou a hral pred ňou hlúpe divadlo. Evelyn bola z neho vždy namäkko.
Rukami si prešla po šatoch, zodvihla hlavu a pokojným krokom vyšla von z izby. Vedela čo ju čaká. Keď bude schádzať schodmi, všetci sa budú za ňou obzerať, hovoriť aká je krásna, a že sa za tú dobu vôbec nezmenila. Bodaj by nie. Stále ma osemnásť rokov a navždy to tak zostane, ale to nemusia vedieť.
A tak sa aj stalo. Keď bola v polke schodov, ľudia robili presne to, čo si myslela. Samozrejme, bolo pekné a milé, keď jej dávali komplimenty a usmievali sa na ňu. Otázka znela, koľko ľudí si to úprimne myslí? Kiež by sa ich mohla dotknúť a použiť svoju silu. Aspoň by to tak odhadla.
"Leanna," ozvalo sa z pravej strany, keď zišla schody. Natočila hlavu za hlasom a mierne roztvorila oči. Nasledoval plytký nádych. Pozrela mu do očí a iba sa zľahka uklonila na pozdrav. Pri nej stál Elijah v slávnostnej róbe v tmavých farbách a na tvári sa mu pohrával niečo ako úsmev. Najradšej by sa naňho aj ona usmiala od ucha po ucho, ale za to, ako sa k nej posledné dni správal, to nespravila. Preto iba odvrátila hlavu a pobrala sa smerom do davu. Bude ho ignorovať- to je tá najlepšia možnosť.
Nechala sa sprevádzať mnohými mužmi, počúvala ich lichôtky a zábavné historky, ktoré jej v skutočnosti neprišli vôbec smiešne. Musela sa tváriť, že sa zabáva, pretože jej matka ju stále sledovala. Rovnako ako Elijah a jeho brat Klaus. Prečo bolo na ňom niečo zvláštne a nepríjemné? Nevedela si ho nikam zaradiť a správal sa rovnako čudne ako Elijah. Dokonca čudnejšie, bol príliš zdvorilí k Evelyn- presne ako ten jej obľúbený služobník.
"Prepáčte, ale na chvíľu si ju ukradnem," podišiel ku nim Klaus a zdvorilo jej nastavil ruku. Venoval jej jeden šarmantný úsmev a mierne sklonil hlavu. Nenápadne sa očami pozrela na matku a tá iba súhlasne prikývla na súhlas. Nakoniec teda pritakala.
Obaja vyšli von z domu a šli sa prejsť do zadnej jarnej záhrady. Rozprával ako džentlmen, nebol neslušný a bol to pozorný poslucháč. Keď sa držala jeho ruky, svojou silou si zistila, že na ňom je niečo naozaj neobyčajné. Skrývalo sa v ňom isté zlo, ktoré nedokázala nikam zaradiť. Nebolo to zlo také, aké všetci poznajú a dokonca ani opak. Zvláštny to človek. Možno to bude aj tým, že schopnosť tohto typu nevie tak dobre ovládať.
"Čo by ste povedali na cestovanie po svete po mojom boku? Mohli by ste vidieť všetko, ba dokonca aj ďaleký východ. Verím, že takáto ponuka sa neodmieta," šarmantne sa na ňu usmieval. Nakoniec zastali pod veľkým stromom, na ktorom sa začínali objavovať zelené púčiky. Chytil ju za jej ruky a díval sa do tých zelených očí, ktoré odrazu neskutočne žiarili.
Trochu sa naňho uškrnula. "Ďakujem za ponuku, Klaus, ale rada zostanem pri mojej rodine až do konca. Milujem moje mesto a nie som ten typ, ktorý by rád cestoval po svete. Musím uznať, že vaša ponuka je veľmi lákavá. Dovoľujem si podotknúť, že nehovorím nie. Ak mi necháte chvíľu čas, možno si to rozmyslím," nakoniec sa pousmiala. Povedala to naschvál, keď v diaľke zbadala Elijaha. Zvláštne sa na nich díval a jej sa v tom momente rozbúchalo srdce.
Klaus sa usmial ešte väčšmi. Vzal jej ruku, pritiahol si ju bližšie k sebe a zľahka ju pobozkal. "Som rád, že si to premyslíte. Bol by som sklamaný, keby mi hneď poviete nie," povedal vážnym hlasom. Na to sa otočil za seba a rozhliadol sa po okolí. "Á, môj brat sa netvári práve najveselšie," povedal celkom uštipačne.
"Váš brat?" vzdychla od prekvapenia.
"Áno. Vari som to nespomenul?"
Nesúhlasne pokrútila hlavou a trochu sa zamračila. Všimla si, ako sa k ním Elijah blíži. A keď bol dostatočne blízko, pozrela sa Klausovi do tváre a venovala mu falošný oslnivý úsmev. "Čo keby ste si so mnou zatancovali? Rada by som, aby ma konečne niekto poriadne vykrútil." Jej hlas znel veselo a pobavene. Nemohla hovoriť nahnevane. Obaja by si všimli, že je niečo v neporiadku. Opäť sa chytila Klausovej ruky a spolu odišli späť do domu.....................................
"Leanna mi tuším spravila láskavosť," zabávala sa Katherine na nehybnej Elene. Stefan ju priniesol do domu a položil na pohovku. Damon tiež pri nej stál a mračil sa. "To dievča má u mňa sto bodov," smiala sa. Ruky mala prekrížené na prsiach a zákerne sa usmievala. Sedela na pohovke oproti a jednu nohu mala prehodenú cez druhú. "Zaujímalo by ma, kde sa teraz nachádza."
"Do kedy tu budeš otravovať?" zazrel po nej Stefan. Nebol z toho nadšený. Priznal si, že ho štvalo, ako sa Leanna zachovala. Na druhej strane, nebol by schopný jej ublížiť. Nemá na to srdce.
Damon sa k nej otočil a odrazu stál pri Katherine. Prehodil ju cez sedačku a zdrapil pod krk. Už dlho sa tak nehneval. "Vyber si, buď zomrieš ty, alebo zabijem ju. Rozhodni sa teraz, inak ti zostávajú posledné sekundy tvojho úbohého života." Syčal po nej ako jedovatý had.
Katherine sa na ňom zabávala. Jedným chmatom sa dostala z jeho zovretia a odrazu sa stratila. Utiekla preč z domu tak rýchlo, ako sa len dalo. Spravila to preto, lebo počula, ako sa k domu rúti Klaus. Nesmie ju vidieť.
Dvere od sídla bratov Salvatorovcov sa rozleteli a dnu vstúpil namosúrený Klaus. Na prvý pohľad sa to nezdalo, ale jeho nečakaný príchod k tomu dosť napovedal. Obaja bratia sa naňho prekvapene pozreli a zostali ticho. Čakali, čo z neho vylezie.
"Ahojte, moji drahý priatelia. Ako vidím, máte tu dobrú zábavu," hovoril podlým hlasom. Ruky mal za chrbtom a v očiach mu sršali plamene hnevu. "Dúfam, že som vám nič neprekazil."
"Čo chceš, Klaus?" povzdychol si Damon. Skôr to znelo ako vrčanie.
Pousmial sa a podišiel k nim bližšie. Všimol si, ako Elena nehybne leží na pohovke. Ukázal na ňu prstom. "Žeby sa opäť chytila s Rebekou?" povedal posmešne. Na to nereagoval ani jeden brat. Podvihol od nej zrak a pozrel sa na Stefana. "Ktože jej to spravil?"
"Ale Klaus. Nehraj sa na hlupáka. Sám na to prídeš. Neviem, prečo sa tak debilne pýtaš," odpovedal za Stefana Damon. Jeho nálada sa o nič nezlepšila. Ešte stále mal v pláne zabiť Leannu. Bolo mu jedno, ako to spraví. Nejako sa jej musí zbaviť.
Klaus sa trochu zasmial. "Vidím, že ste sa stihli zoznámiť s mojou..." nevedel, ako ju má presne nazvať. "Prezraďte mi, kam sa podela Leanna? Rád by som sa s ňou pozhováral. Osobne," usmial sa od ucha po ucho a ešte raz sa pozrel na Elenu. "To je zjavne jej práca, však? Celkom by ma zaujímalo, čo sa stalo."
Skôr, než mu niekto stihol odpovedať, Elena sa prebrala. Prudko sa posadila, zalapala po dychu a rozhliadla sa po okolí. Rukami si prešla po tvári a vzdychla. "Čo sa stalo?" zamumlala celkom nahlas. Zažmurkala očami a obzrela si prítomných. "Klaus?"
"Dobre ráno, spiaca kráska. Ako sa ti to páčilo?" usmieval sa na ňu od ucha po ucho. Strieľal si z nej a ju to hnevalo. "Leanna má super silu, čo?"
"Prečo Leanna?" nechápala. Ešte stále bola viac-menej zmätená.
"Ty sama si ju včera tak oslovila," pripomenul jej Stefan.
"Áno," pritakala. "Lebo som počula, že aj ty si ju oslovil tým istým menom. Preto som ju tak oslovila aj ja- bolo mi to čudné. Chápete, čo tým chcem povedať?" očami prešla k Damonovi. Hľadala uňho podporu. Bohužiaľ, moc jej nenašla. "Prečo mi to vlastne spravila? A prečo Leanna? ČO SA TU DEJE?!" od zúfalstva zvýšila na nich hlas.
"Vidím, že vás nechám tak. Ale," zodvihol ruku a vztýčil ukazovák. "Ak sa tu Leanna objaví, okamžite mi dajte vedieť. Lepšie povedané, máte na to hodinu. Zožeňte ju. Ak nie, tak si to moji kamaráti," ukázal rukou na prichádzajúcich mužov, "vybavia."
Bratia sa na seba pozreli a potom aj na Klausa. Poznali ho a vedeli, čoho je schopný. Zamýšľali sa, odkiaľ má ďalších hybridov, ktorí mu splnia to, čo mu vidia na očiach? Stefan chcel niečo povedať. Nezmohol sa ani na slovo.
"Nebojte," uškrnul sa Klaus. "Sú ochotní zomrieť, len aby vás trochu potrápili. Veď to poznáte." To boli jeho posledné slová predtým, než sa behom stotiny vyparil preč. Tí chlapi sa postavili ku dverám a nepríjemne sa na nich pozerali. Jeden z nich sa pozrel na hodinky a iba kývol hlavou. Ich čas sa začal. Majú na to hodinu. Ani o sekundu viac.
Elena prehovorila ako prvá. "Môžete mi povedať, čo sa to deje? Aspoň v rýchlosti?!" začala šalieť z nedostatku informácií. "Robíte niečo za mojim chrbtom. Možno by som vedela pomôcť. Tak vás oboch prosím, povedzte mi to." Pohľadom prešla od Damona k Stefanovi a späť. "Alebo si mám zohnať Leu, či Leannu, či ako sa vlastne volá, a odovzdať ju Klausovi?"
Damon sa zasmial. "Ak chceš skončiť so zlomenými väzmi, prečo nie?"
Stefan si prisadol k Elene a pozrel jej do tváre. Poriadne si ju prehliadal. Oči, pery, všímal si mimiku, ktorá sa nepatrne pod chvíľou menila. Otvoril ústa, aby niečo povedal, keď vtedy sa jeden z chlapov zosypal na zem. Všetci sa naňho pozreli.
Ďalší z nich sa zložil na kolená a vzdychal od neskutočnej bolesti. Zatínal zuby a robil všetko pre to, aby neskríkol z plného hrdla. Damon iba od údivu pootvoril ústa. Kto by zabíjal hybridov? Nešlo mu to dokopy. Skôr ako stihol prísť na odpoveď, objavila sa sama.
Tretí hybrid stál na mieste a snažil sa zostať v strehu. Vnímal každý jeden zvuk či pohyb. Používal svoje vlkolačie a upírske zmysli, aby zneškodnil toho, čo to spôsobuje. Nemal toľko šťastia, pretože niekto mu zozadu vrazil ruku do hrude a vyrval mu z nej srdce. On spadol na zem. Za ním sa zjavila Leanna s úsmevom na tvári a pohadzovala si ho zo strany na stranu.
"Je to celkom zábavné," skonštatovala. "Ešteže mám tie moje schopnosti, inak by som sa mu do tej hrude nedostala," usmiala sa od ucha po ucho. Srdce odhodila niekam za seba a spokojne vstúpila dnu. Neštvalo ju, že má krvavé ruky. "Ahoj Elena. Ako si sa vyspala?" usmiala sa na hnedovlásku a pár krát žmurkla očami.
"Pôsobivé," uznal Damon. A kým sa on zaoberal jej schopnosťou, ona sa ešte zbavila tých dvoch. Aj tomu, ktorý stále kľačal na zemi a snažil sa spamätať z tej bolesti, vytrhla srdce. Ten tretí jednoducho spal. Preberie sa až o niekoľko hodín a to sa ho dovtedy zbavia. "Odrazu sa hráš na záchrankyňu?" rypol do nej.
Pohodlným krokom prišla k nim a posadila sa vedľa Damona. Odrazu sa správala ako Katherine, a pritom si to neuvedomovala. Jej nálada sa rýchlo menila, ako ponožky. "Nudila som sa," mihla ramenami a zazubila sa na Damona. "Tak čo? Ideš ma zabiť za to, čo som spravila Elene?" venovala jej nepríjemný úsmev.
Bruneta sa zamračila. "Stále nechápem, čo máš za problém," prekrížila si ruky na prsiach.
"Vyzeráš úplne ako Katherine, ale v povahe to tak nie je. Škoda. Bola by s tebou väčšia zábava," pár krát po nej žmurkla a vzala si k sebe jeden vankúš. Poriadne ho objala krvavými rukami a vzdychla. "Tak, hybridov máme za sebou. Čo ďalej?" roztomilo sa usmiala.
"Čo chceš, Leanna?" povedal Stefan odmeraným hlasom.
Ona po ňom iba zazrela. "Keďže mi je jasné, že tu bol Klaus, potrebovala by som s ním hovoriť." Nastavila pred seba ruku. "Poprosím si jeden mobil. Najlepšie od Eleny. Pretože to bude viac presvedčivé."
"Čo chceš spraviť?" vyzvedala Elena.
Damon mierne pootvoril ústa a zamyslene povedal. "Ty ju chceš zneužiť? Akože, naplánovať niečo, čo ho trochu zmetie? Hm, držím ti palce," podvihol obočie a jeho pery sa zvláštne skrivili.
"Dokážem lepšie plánovať ako ty," prevrátila očami. Prstom hnedovláske naznačila, aby jej ihneď dala mobil. Spravila tak, aj keď sa tvárila ako vrah. Hlavne preto, že jej mobil bude zacapkaný od krvi. "Neboj sa Elena, nebudem sa ti hrabať v mobile. Až taká zlá nie som. Aspoň zatiaľ. Keď tak pritakaj. Pomôžeš si."
Vytočila Klausove číslo, priložila si mobil k uchu a čakala, kým zodvihne hovor. Nemusela to dávať na reproduktor. Všetci prítomní boli upíri, z čoho vyplývalo, že majú veľmi dobrý sluch.
-Elena, aké nečakané, že voláš. Čo potrebuješ, láska?-
Leanna sa takmer rozosmiala. "Ahoj Klaus, pamätáš si ma?" povedala priam zvodným hlasom. Spokojne sa oprela o pohovku a odložila vankúš. Z toho ticha, čo sa nieslo na druhej strane pochopila, že je v šoku. "Prekvapený?"
-Lea, aké milé prekvapenie. Prezraď mi. Prečo voláš od Eleny?- Počula, že sa nachádza niekde vonku. Zjavne šlo o námestie, keď sa vôkol neho rozliehalo mnoho hlasov.
"Uniesla som ti dvojníčku. Viem, že je teraz upír a jej krv ti kedysi pomáhala tvoriť nových hybridov. Ale, novinka, to stále zostalo," usmievala sa na všetkých čo najviac sa len dalo. Zostali z toho v šoku, ale ďalej počúvali rozhovor. "Dvojníčka to je a naveky zostane. Vieš, zobrala som ju na malý výlet. Čo najďalej od teba. Aspoň nebudeš môcť tvoriť hybridov."
Elena sa nechápavo pozrela na Leannu. Vtedy počula, ako Klaus hovorí: -Elena, je to pravda?- Na to musela pritakať, tak ako jej Lea prikázala. "Áno, je to pravda." Zahľadela sa na čiernovlásku. Naznačila jej perami, do akého mesta idú. "Mierime to Pittsburghu. Malý výlet autom. Práve sme zastavili, lebo kolegyňa je hladná. A ja som tiež zatúžila po jedle."
Lea sa potichu zasmiala a palcom jej naznačila, že dobre hrá svoju rolu. "Tak čo Klaus? Spokojný?" spýtala sa ho pohodovým hlasom. "Ideme za jednou čarodejníčkou, ktorá pozná spôsob, ako Elenu z toho dostať. Keď sa do toho pridá ešte moja sila... kto vie, čo sa vtedy stane."
-To nespravíš,- začínal sa hnevať. Až sa ten telefón triasol od toľkej zlej energie.
"Myslíš? Skús ma zastaviť. O tri dni sme tam. Neskôr ti pošlem ďalšie inštrukcie. Maj sa," a po tých slovách ukončila hovor. Spokojne sa na všetkých usmiala a mobil hodila brunetke. "Som proste super!" vyhlásila radostným tónom.
"Prečo chceš dostať Klausa z mesta?" vypytoval sa Stefan. "Aký je tvoj plán?"
Postavila sa z pohovky a prešla ku vchodovým dverám. "Musím odísť na pár dní preč- nebojte, ja sa vrátim. Dovtedy tu budete mať pokoj a môžete si riešiť svoje vlastné problémy. Ou a Elena?" ukázala na ňu prstom. "Choď sa na pár hodín niekam skryť. Možno, že sem príde Rebekah, Kol alebo Elijah. Bude to tak pre teba lepšie. A aby som nezabudla, všetko, čo som povedala, je lož."
"Čo ak mi bude Klaus volať?" podvihla jedno obočie.
"Zložíš to. Bude si myslieť, že ťa držím na krátko. Ja sa mu občas ozvem. To nechaj na mňa. Aspoň si trochu pocestuje." Stále sa na tom zabávala.
"A kamže to ideš?" vyzvedal Damon. "Vieš, aby sme v prípade potreby," urobil grimasu, "mohli zvolať pozostalú rodinu na pohreb alebo tak."
To iba prevrátila očami a bez ďalších slov odišla. Iba Stefanovi venovala malý nepríjemný pohľad. Stále ju to hnevalo a nevie, či mu to niekedy odpustí. Možno raz áno, možno raz nie. Teraz sa však musí zamerať len na jednu vec. Odchod do Británie. Ešteže má pri sebe tú Katherine, ktorá ju so všetkým oboznámila. Keby jej niet, nemohla by sa takto hrať s Klausom.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama