Bloody Diary (13. díl)

10. srpna 2013 v 15:07 | Bee. |  Bloody Diary

Bloody Diary

13. kapitola
Autorka: FameFox



Leanna otvorila oči a nahlas si povzdychla. "Tie spomienky na minulosť ma zabijú," povedala nahlas a rozhliadla sa vôkol seba. Pravou rukou zalovila po poháriku s kvalitným šampanským a odpila si z neho.
Katherine vedela vybaviť tie najlepšie veci, ako napríklad: luxusné lietadlo s dvoma letuškami a pilotmi, odlet z New Yorku a priame pristátie v Londýne na Heathrowe, luxusné auto so šoférom, ktoré ich odvezie tam, kam si ich srdcia budú priať.
"Nechceš mi o tom povedať?" podvihla Katherine obočie. Tá sa spokojne kŕmila z letuškinho zápästia. Zľahka ju hladila po vlasoch, pričom ju ovplyvňovala tichými slovami. "Možno sa ti uľaví a prestaneš na to myslieť."
Leanna sa zasmiala. "Ty? Neber to v zlom, ale ešte nie si pripravená na takéto reči. Tvoje správanie je iné ako kedysi. Myslíš si, že som si nevšimla tvoje vypnuté emócie?" Rukami si prešla po úzkych štýlových džínsoch. "Tým nechcem povedať, že ti nedôverujem," dodala.
"Slečna Pierceová? Slečna Kendallová? Čoskoro budeme pristávať. Prosím, pripútajte si bezpečnostné pásy," povedala druhá letuška s roztraseným hlasom. Zjavne sa bála Katherine. Ona bola tá, čo z nich vysávala krv. A keď to dokončila, tak ich neovplyvnila, aby na to zabudli. "Vaše objednané auto už čaká na letisku."
"Výborne," zaštebotala.
Čiernovláska pokrútila hlavou a uškrnula sa. Katherine bola naozaj výnimočná. S Elenou nemali nič spoločné- iba to, že sa na seba podobali. Ako vajce vajcu. Avšak, Katherine v sebe skrývala niečo, čo nedokázala odhaliť. Žeby nejaká tajná vec, o ktorej nikomu radšej nepovedala? Odrazu sa viac ňou nezaoberala. Musela napísať Klausovi inštrukcie, ktoré ho poriadne zmätú. Nesmie sa vrátiť do Mystic Falls skôr, než oni dve.
Okrem toho, že vypisovala Klausovi, na obrazovke sa objavila správa od človeka, ktorý by jej po tom, čo spravila Elene, nenapísal. -Musím s tebou hovoriť.- Ešteže bolo v lietadle pripojenie na internet. Chlapec si dobre domyslel, že skôr bude na internetových správach, keďže v lietadle nie je signál.
Nereagovala. Nechcela. Nemala dôvod. Bude si musieť počkať. Tých pár dní to vydrží. Veď tam má Rebeku. Nech si s ňou ide žiť vzrušujúcu noc. Potom môžu spolu spriadať plány, ako pôjdu po Katherine a jej najlepšej priateľke........................
"Caroline," povedala Rebekah uštipačným hlasom a zľahka sa uškrnula. Postavila sa jej do cesty práve vtedy, keď chcela ísť do domu Salvatorovcov, aby zistila, čo je s jej najlepšou priateľkou.
"Čo chceš, Rebeah?" povzdychla si blondínka a jedným stlačením gombíka si odomkla auto. "Nemám čas na dlhé rozprávanie. Vysyp to zo seba skôr, než odídem preč." Nepatrne prevrátila očami. Otvorila dvere na mieste vodiča a posadila sa dnu.
"Hľadám jedno dievča. Má dlhé čierne vlasy, zvláštny strih a zelené oči. Volá sa Lea. Nevidela si ju niekde?" Rukou sa oprela o auto a zadívala sa blondínke do očí. "Je to veľmi súrne."
Caroline na ňu pozrela prekvapeným pohľadom. "Na čo ju potrebuješ? Chceš si ju dať na večeru? Prosím ťa, daj mi pokoj. Teraz mám dôležitejšie veci na starosť." Surovo zatvorila dvere, naštartovala ho a už aj sa pakovala preč. Nechcela byť pri nej ani o sekundu dlhšie. Stále len robí problémy. Problém za problémom.
Snažila sa vypustiť tú spomienku. Teraz sa zaujímala len o Elenu. Od včerajšieho dňa ju nevidela. Jediné, čo jej povedala, bolo: Musím ísť za Stefanom. Niečo mi tu nesedí. Vidíme sa neskôr. Namiesto toho sa neukázala vôbec. Neberie mobil a momentálne je nedostupná. Snáď je všetko v poriadku, pomyslela si.
Zaparkovala auto pred domom bratov Salvatorovcov. Už z vonku počula niekoľko hlasov. Dokázala ich rozpoznať. Identifikovala, že Damon sa nachádza v spoločenskej miestnosti a Stefan v pivnici. Žiaden náznak po Elene. Ak sa jej niečo stalo, oboch asi zabije od zlosti.
Svojsky vstúpila do domu, zamračila sa na Damona a prekrížila si ruky na prsiach. "Dobre Damon, povedz mi, kde je Elena," vyštekla naňho takúto vetu. On od prekvapenia stratil reč. Až takéto privítanie od nej nečakal.
"Aj ja ťa zdravím, Caroline. Neviem, o čom teraz hovoríš, ale," ukázal rukou na pohovku, "pokojne sa u nás posaď a zdôver sa s tvojim problémom." Mierne podvihol obočie a kyslo sa usmial. "Čo ťa sem privádza, okrem toho, že sa až príliš zaujímaš o Elenu."
"Haló!" zamávala mu rukami pred očami. "Je to moja najlepšia priateľka a od včera o nej nič neviem. Preto som prišla za vami. Jednoduché, nie?" mierne prevrátila očami a otočila sa za seba. Práve vtedy vstúpil do miestnosti Stefan. Tváril sa celkom neutrálne, čo Caroline trochu zmiatlo. "Stefan? Kde je Elena?" skúsila to aj naňho.
"Prečo to chceš vedieť?" reagoval namiesto neho Damon. "Máte niečo súrne na práci?" Po týchto slovách začala blondínka priam kypieť. Našťastie prehovoril aj Stefan.
"Je preč," povzdychol si a zvesil ruky vedľa tela. "Leanna ju uniesla," vysvetlil jej v skratke, čím ju doslova odrovnal.
Zalapala po dychu. "Čo? Aká Leanna? Myslíte tú Leu? Leu Krystal?" nadvihla obočie a mierne pootvorila ústa. "O čo tu ide? Už aj Rebekah sa na ňu pýtala." Pri tej spomienke na blonďavú pôvodnú, sa jej pretočil žalúdok. "Lea uniesla Elenu a vy dvaja tu len tak stojíte?"
"Je to celkom komplikované," prehovoril Stefan. Naznačil jej, aby sa upokojila a naozaj sa posadila na pohovku. "Obe odišli do Pittsburghu. Vraj je tam čarodejníčka, ktorá s ňou spraví niečo, čo Klaus nechce." Klamal ju, presne tak ako to spravila Leanna Klausovi. Usúdil, že bude lepšie, ak málo ľudí bude vedieť o čo v skutočnosti ide. "Nesmieme ísť za nimi, inak už Elenu nikdy neuvidíme. Ak všetko pôjde hladko, o pár dní sú späť."
Caroline sa pozrela na Damona. Chcela, aby jej potvrdil tie jeho slová, pretože mu nedokázala veriť. Bohužiaľ, on iba šarmantne pritakal na to, čo práve povedal jeho brat. Na dôvažok dodal: "Neboj sa, bude v poriadku. Ja tej malej čiernovlasej mrche síce neverím, ale tak..." nedopovedal a flegmaticky mihol ramenami.
"A prečo Leanna? Prečo tu smrdí nejaké veľké tajomstvo a ja o ňom nemôžem vedieť?" podozrievavým pohľadom prešla od Damona až k Stefanovi a späť. "Vysvetlite mi to a hneď. Inak odtiaľto neodídem," rozhodila rukami zo strany na stranu a potom ich vrátila do pôvodnej polohy- prekrížila si ich na prsiach.
"Čo chcela od teba Rebekah?" Stefan náhle zmenil tému. Usúdil, že je to najlepší spôsob, ako hovoriť o niečom inom, čo by prinútilo Caroline, aby im dôverovala. "Prečo sa vypytovala na Leu?"
"Ach braček," zasmial sa Damon. "Vždy keď vyslovíš jej meno, priam slintáš," odpil si z pohárika, kde mal krv.
Caroline sa zamračila. "Meníte témy a to sa mi nepáči!" zavrčala. "Neviem prečo sa na ňu pýtala a...." prestala rozprávať. Na malý moment sa zamyslela a prižmúrila oči. Ukázala na nich ukazovákom. "Ono to do seba zapadá ako skladačka. Kiež by som toho vedela viac. Možno by som vedela pomôcť."
"Blondy," vzdychol Damon. "Máme to pod kontrolou. Nemusíš sa báť," mihol ramenami...............................
Auto zastalo pri obrovskom starom dome. Nebol v najlepšom stave. Stromy vôkol neho nemali žiadne listy a pôsobili veľmi strašidelne. Tak ako celé miesto. Dom obkolesovali obrovské kríky, na ktorých bolo pár žltých lístkov. Hrdzavá brána bola mierne pootvorená. Leanna smutne vzdychla. Svoj domov takmer nespoznala. Vyzeral naozaj zle.
Kým sa Katherine dohadovala so šoférom a popritom ho ovplyvňovala, pričom použila aj svoj neodolateľný šarm, čiernovláska vkročila na pozemok. Pravou nohou vstúpila za bránu. Akoby do nej vošla nejaká energia, ktorá jej dodala veľa sily. Keď sa rozhliadla po okolí, zistila, že záhrada bola krásne upravená a zelená. Vôkol nej sa nachádzalo mnoho farebných kvetov a ani dom nevyzeral na spadnutie. "Vidíš to?" zalapala Lea po dychu. Jej oči priam žiarili od šťastia.
"Tú zrúcaninu? Bohužiaľ, vidím," povedala neutrálnym hlasom. Poslala auto preč a ona pomaly šla ku kamarátke. Očami si prechádzala každý jeden detail toho opusteného miesta. Až keď vkročila za bránu, zbadala presne to isté čo Leanna. "Čo to?" zhlboka sa nadýchla od prekvapenia. Všade vôkol nich vládla mágia. Pozitívna a nádherná. Obom to pripadalo ako koniec osemnásteho storočia. Vôbec sa ich dom nezmenil. Zjavne šlo o ochranné kúzlo, ktoré malo zabezpečiť nenápadnosť pred ľuďmi.
Pomaly, krok za krokom, sa približovali k domu. Nevedeli čo ich čaká a či tam vlastne niekto býva. Najväčšie prekvapenie by bolo, keby im dvere otvorí Leannina matka. Pre ňu priam nesplniteľný sen. Postavili sa k obrovským dverám vyrobené špeciálne z tmavého dubu a obe naraz na ne zaklopkali. Opatrne po sebe pozreli a zhlboka sa nadýchli. Od strachu im mráz prešiel po chrbte. Chvíľu sa nič nedialo. Začínali si myslieť, že dom je opustený a iba pomocou kúzla sa zachovala jeho krásna podstata. Po niekoľkých dlhých a vyčerpávajúcich sekundách sa dvere opatrne otvorili. Popritom narobili väčší hluk ako nákladiak.
"Áno?" ozval sa za spoza nich starecký hlas patriaci žene. Jediné čo si všimli, bola zvráskavená ruka položená na dverách. Do tváre jej nemohli vidieť.
"Prepáčte," ozvala sa Leanna pokojným hlasom. Nemohla dovoliť, aby rozprávala Katherine, pretože tá by to riešila po svojom. "Vy ste nejaká príbuzná s rodinou Kendallových?" Po tejto otázke cítila Katherinin zákerný pohľad na svojom chrbte.
"Prečo sa pýtate?" odpovedal ten hlas otázkou.
Na to reagovala Katherine. Postavila sa vedľa Leanny a ruky si založila v bok. "Čo keby ste najprv vy odpovedali na otázku? Predsa, slušnosť káže..." podvihla obočie.
"Katherine?" povedala žena prekvapeným hlasom a viacej roztvorila dvere. Pred dievčatami sa objavila stará pani so šedivými vlasmi v tmavozelených šatoch, ktoré nosili staré britské dámy. Oči mala zelené, rovnako ako aj Leanna. "Po toľkých rokoch ťa tu opäť vidím. Kamže si utiekla?"
"Kto ste?" prezerala si ju Leanna od hlavy až po päty.
"Margaret II. Kendallová. Dcéra Alana Kendalla. Môj otec bol brat Richarda III. Kendalla," vysvetlila im chrapľavým hláskom a pozorne si prezrela obe dievčatá. "Katherine, ty si bola najlepšia priateľka mojej sesternice."
Leanna si prišla, akoby bola vzduch. Skúsila to ešte raz. Možno to bude pre starenku šok, ale musí jej povedať, kto stojí pred ňou. "Ehm," nepatrne si odkašľala. Prstom ukázala na seba a hlesla. "Ja som Leanna, Margaret." Hlas sa jej roztriasol. Už dlho sa necítila takáto zraniteľná. "Tvoja sesternica."
Starena zalapala po dychu a chytila sa za hrudník. "To nie je možné?" opatrne cúvla a chytila sa najbližšej veci, ktorú mala po ruke. "Povedali mi, že si zomrela. Že ťa zabil Niklaus. Ako to...?" nedokázala sa poriadne vykoktať. Vtedy ku nej niekto pristúpil. Bol to starší muž, mohol mať okolo štyridsiatky. Chytil starenu tak, aby náhodou neodpadla a zazrel po Katherine a Leanne. "Som v poriadku," hlesla už o niečo pokojnejšie. "Deon, drahý, prosím, postav na čaj. Máme tu vzácnych hostí. Nech sa páči, poďte ďalej........"
Katherine sedela s Leannou na starodávnej pohovke. Bola to tá istá, ktorú mala aj Leanna za čias, keď tu bývala. Vlastne, celý dom sa nezmenil. Všetko zostalo rovnaké. Okrem svetlých závesov a novej kuchyne. Svetlé drevené podlahy boli vyleštené a aj o krb sa poriadne starali. Obe potichu spomínali na tie staré časy, keď spolu bývali pod jednou strechou.
"Prečo nie si mŕtva?" začala Margaret tému, ktorú načali pri dverách. Obom spokojne naliala do zelených šálok čaj a opatrne im ho podala. "V Máji 1805 nám prišiel list, že ťa zabil Klaus, všetci utiekli a my sme sa museli nasťahovať do vášho domu," zľahka si odpila horúcej tekutiny.
"Nezabil ma," mihla rukami. "Ja som nesmrteľná, vďaka mojej matke," zvláštne pohýbala obočím. "Klaus ma ovplyvnil a vymazal mi pamäť. Aj tak som pred ním utekala a musím povedať, že celkom dlho a statočne. Až do kým ma pred pár mesiacmi nenašiel v New Yorku," vzala si do ruky šálku a zohriala si ruky. "Ja som skôr prekvapená, že ty ešte stále žiješ? Koľko máš rokov?" vyzvedala.
Katherine si prekrížila nohy a spokojne sa oprela o pohovku. Mlčky sa dívala, ako sa oni dve zhovárajú. Občas prešla pohľadom po okolí a hľadala niečo, čo by jej a Lei mohlo pomôcť.
"Veľmi stará. Ale moje chvíle na tejto zemi sa čoskoro skončia. Žijem dlho, vďaka tvojej matke. Experimentovala so mnou a vďaka tomu som získala istú schopnosť mágie a pomalé starnutie," rukou ukázala na prichádzajúceho muža. "Toto je môj jediný vnuk. Všetci ostatní zomreli a on dostal tú schopnosť pomalého starnutia," usmiala sa naňho a naznačila mu, nech sa posadí k nim. "Spokojne si tu žijeme. A keď zomriem, on sa mi postará o pekný hrob a pôjde svojou cestou," pohladila ho po ramene.
Leanna si konečne odpila z čaju. Mierne sa zamračila a opatrne zamľaskala. Cítila v ňom železník- poriadne silnú dávku. Práve, keď si ho Katherine prikladala k ústam, Lea ju zastavila a jedným pohľadom jej naznačila o čo ide. "Prečo toľko nedôvery, Deon?" uškrnula sa naňho a obe naraz odložili čaj na stolík. On pripravoval ten čaj a jeho starká ho priniesla dievčatám, takže viac menej si práve on spôsobil problém. Alebo by mu to nakázala práve Margaret? "Máš strach, že by niekto na vás zaútočil?" Leannin hlas sa zmenil z príjemného na sarkastický.
"Nedôverujem upírom," zavrčal ako taký besný pes a vytiahol si z vrecka veľký drvený kôl, ktorý hodil po Katherine. Tá bola našťastie rýchlejšia a tak ho hravo chytila do ruky.
"Toto nie je slušné," skrivila pery a jej tvár nadobudla flegmatický výraz. Hodila kôl späť naňho a ten Deona zasiahol priamo do pravého ramena. Od zlosti a bolesti nepríjemne zaskuvíňal. Margaret mu chcela pomôcť, to už stála Leanna oproti nej s nepríjemným úškrnom.
"My sme sem prišli s dobrým úmyslom, ale to vy ste nechceli ísť po dobrom. Tak si to teraz vymeníme," hlesla od rozkoše a jej oči nadobudli tmavú farbu. Dráždil ju ten pohľad na krv, ktorá vytekala z Deonovho ramena. Prestávala sa ovládať. Nechcela ho zabiť, dotknúť sa jeho krvy. Na to začula za sebou Katherinin hlas.
"Ty to neurobíš. Teraz nie. Nemáš na to dôvod. Upokoj sa a dýchaj..." Chlácholivý hlas sa rozplýval Leanne v hlave, až ju nakoniec presvedčil, aby sa spamätala. Vrátila sa do pôvodného stavu, oči boli opäť zelené a ona pravidelne dýchala. To sa jej ešte nikdy nestalo.
"Mám lepší nápad," mihla ramenom. Zadívala sa Margaret do očí a svojou silou jej spôsobila mdloby. "Trochu si pospíte a obaja," nahodila cukrový úsmev a o pár sekúnd na to, Margaret zatvorila oči a sladko zaspala. To isté spravila aj s jej vnukom Deonom. Oboch uložili na sedačku a pozreli sa na seba.
"Čo spravíme teraz?" spýtala sa Katherine flegmatickým hlasom. Nenápadne kopla do Deona a ešte sa sladko na tom zasmiala. "Týchto dvoch si odrovnala. Čo ak sú to nejaké pasce?"
Leanna pokrútila hlavou. "V tomto dome nič takého nenájdeš. Necítila si tú energiu, keď sme vstúpili do domu? Vrátila som sa a dom sa začal inak správať. Akoby ma tu vítal a mal z toho obrovskú radosť," rozhliadla sa po okolí. "Niečo mi tu smrdí. Mali by sme sa rozdeliť. Vezmem si horné poschodie. Ty dolné. Prezri všetky knihy a denníky, ktoré by nám mohli byť užitočné. Čím viac toho nájdeme, tým lepšie pre nás."
Práve po týchto slovách sa ozval Elenin mobil, ktorý si nakoniec predsa len vzala so sebou. Na displeji sa písalo meno KLAUS. Zjavne chcel vedieť, kde sa nachádza. Veď o takomto čase by sa mali stretnúť v Pittsburghu. S Katherine si vymenili pobavené pohľady. "Musíš zahrať Elenu," vysmiala sa jej Lea a potom prijala hovor.
-Čakám tu už asi pätnásť minút a teba s Elenou nikde. Ak jej toto podvod tak...-
"Tak čo, Klaus? Čo mi spravíš?" podpichovala ho. "Vieš, nastala zmena plánu. Museli sme odísť pretože čarodejnica sa rozhodla protestovať," naschvál nahnevane vzdychla. "Sme na ceste do Charlestonu."
-Elena? Potvrď mi to, pretože tvojej únoskyne neverím ani pol slova.-
Katherine by najradšej prehovorila s jej úžasnou iróniou. Prekonala sa. "Áno," súhlasila pokojným nevinným hlasom. "A neviem čo je lepšie. Či ideš ty po mne, alebo sedím v aute s touto maniačkou."
-Ak ma klamete, vyvodím z toho následky. Začínate ma poriadne hnevať!- a po tých slovách nemilosrdne ukončil hovor. Obe sa na tom začali hrozne smiať.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama