Bloody Diary (14. díl)

10. srpna 2013 v 15:10 | Bee. |  Bloody Diary

Bloody Diary

14. kapitola
Autokra: FameFox



Zatiaľ čo Katherine pátrala na dolnom poschodí, Leanna vstúpila do svojej starej izby. Nevyzerala tak ako si ju pamätala. Roztrhaná posteľ, rozbitý nábytok a porozhadzované knihy. Ba dokonca aj zrkadlo, do ktorého sa rada pozerala, nebolo pokope. Razom na ňu prišiel smútok. Čo sa to len stalo po jej odchode? Drepla si, sklonila hlavu do rúk a potichu začala mrnčať. Až po chvíli, keď očami brázdila po dlažbe a knihách, zbadala tam niečo ružové. Stužka, ktorú si kedysi zakladala do veľkého denníka. A tam kde bola stužka, tam bude aj ružový denník a nie len jeden. Razom sa po ňom hodila a vzala ho do rúk. Prelistovala niekoľko strán. Usmiala sa a spokojne si vydýchla. Spomienky a zážitky. Ako náhle si otvorila nejakú stranu s dátumom a začala ju čítať, pred sebou videla záblesky z minulosti..........

Marec 1805
-Včera k nám prišli dvaja zvláštny hostia. Vraj sa poznajú s mojim otcom. Je to neobyčajné, pretože už dlho sme nemali takúto návštevu. Napriek tomu, musím povedať, že sú to dvaja šarmantní muži. Lenže jeden z nich, volá sa Elijah, má v sebe neskutočné čaro. Je síce vážny, ale vie, čo je to slušnosť a ako sa má správať k dáme. Má mystické ale nádherné oči. Mohla by som sa s ním viac blížiť, aj keď si to moja matka asi nebude želať. Čo ak ich otec poslal, aby som si jedného z nich vybrala za muža? Mal by to on ťažký život. Ach, som zmätená a vlastne ani neviem, ako presne sa mám k nim správať...-
Leanna odložila denník za všetky knižky, aby ho nikto nenašiel. Robievala tak už niekoľko rokov a oplatilo sa. Matka už neraz hľadala jej denníky. Mala ich hneď niekoľko. Jeden na normálne spomienky, jeden z minulosti, keď bola dieťa, jeden, kde opisovala spomienky s jej najlepšou priateľkou a ďalší, kde si písala tie hororové spomienky, plné krvi a násilia. Ten si ale skrývala na špeciálne miesto.
Ozvalo sa pravidelné klopanie na dvere. Leanna sa posadila na stoličku, čo mala pri okne, aby vyzerala celkom nevinne a nenápadne a ladným hlasom povedala: "Prosím, vstúpte."
Tušila kto stojí za dverami, avšak musela sa tváriť prekvapene. Elijah prekročil prah jej izby a postavil sa pred ňu ako taký džentlmen. Zľahka sa uklonil a spustil svoju reč. "Drahá Leanna, prečo ste tu tak sama? Vonku je krásny deň a vy ste zatvorená vo vašej izbe. Prosím, čo keby sme sa šli spolu prejsť. Budem rád, keby ste moju ponuku prijali."
Roztomilo sa naňho usmiala. "Ale, pán Elijah, takto sa objaviť v ženskej izbe? To je celkom neslušné." Postavila sa, napravila si šaty a mierne uklonila hlavu. "Bude mi cťou," dodala nakoniec chlácholivým hlasom. Natiahla k nemu ruku, aby sa chytila jeho predlaktia a spoločne vyšli von z jej izby.
Rozprávali sa celú dobu, po kým sa neusadili v jarnej záhrade na lavičku. Vôkol nich rástlo mnoho ruží, tulipánov či orchideí, ktoré tam nechala Evelyn, Leannina matka, vypestovať. Elijah sa na Leannu milo usmieval, aj keď si držal istý odstup. Príliš seriózny, no zaujímavý.
"Do kedy sa tu zdržíte?" položila si ruky na šaty a poriadne sa vystrela. "Matka určite pre vás zorganizuje ples na privítanie. Je to taká tradícia u nás," mierne uklonila hlavu. "Dúfam, že mi venujete aspoň jeden tanec," povedala zvodným hlasom.
Chytil jej ruku, pritiahol si ju o niečo bližšie a usmial sa. "Bude mi cťou, slečna Leanna," a nakoniec zľahka pobozkal chrbát jej ruky.....................

Leanna zatvorila oči a zhlboka sa nadýchla. Spomínala na to, akoby sa to stalo len včera. To už bolo tak dávno? Prešla zopár strán a občas si niečo prečítala. Jej spomienky na ples, pocity a to, ako o ňu Klaus javil väčší záujem než Elijah. Podišla k oknu, posadila sa na jeho kraj a zadívala sa a von oknom. Zvláštne. Opäť doma a opäť sa díva z toho istého okna. Hlavu sklonila k denníku a prešla ďalších pár strán. Tento krát písala pár dní po plese. Zas a znovu tú spomienku videla pred očami...

2. Apríl 1805
-Milý denník. Elijah ma absolútne ignoruje a po tom plese nejaví o mňa žiaden záujem. Nechodievame sa prechádzať do záhrady, ba dokonca sa spolu nerozprávame. Naschvál som šla s jeho bratom Klausom tancovať, aby som mu dala najavo, že ak o mňa nestojí on, je tu aj niekto iný. Vďaka tomu sa to zjavne zhoršilo. Povedz mi, bola som hlúpa? Kiež by som to mohla vrátiť späť. Chcem sa s ním rozprávať, chcem aby ma bozkával na moje ruky. Chcem ho stále pri sebe. Ale, asi je to nemožné. Musím sa zmieriť s myšlienkou, že už nikdy nebude môj.-
Odložila denník do svojho úkrytu a vybrala sa von. Tam na ňu čakalo niekoľko služobníkov, ktorí jej pripravili koňa. Chcela ísť na malú prechádzku, vyvetrať si hlavu. Tie myšlienky ju neskutočne ubíjali a toto bol najlepší spôsob, akoby sa mohla odreagovať. Jej matka bola vždy proti tomu. Nechcela mať z jedinej dcéry, chlapa. Pre ňu iba muži mohli jazdiť na koňoch. Teraz ju matka nezaujímala.
Vyšla pred dom, pomohli jej vysadiť na koňa. Pevne ho uchopila za opraty a trochu potiahla, tak, aby nahlas zaerdžal. Tým vyprovokuje matku- to bol jeden z cieľov. Po chvíli, keď od nej služobníctvo odstúpilo a uklonilo sa, zľahka ho buchla do slabín a kôň sa rozbehol po kamenistej cestičke, ktorá viedla na neďaleké lúky a lesy. Ešte, že bývala až na úplnom konci Londýna. Dnešný deň sa vydaril. Ani počasie nebolo zlé ako v iné dni.
Zastala až na kopci, kde sa kedysi naháňala s Katherine. Zaplavilo ju mnoho spomienok a do očí sa jej nahrnuli slzy. Kiež by tu s ňou mohla byť. Možno by jej poradila, ba dokonca pomohla. Namiesto toho nečakane odišla. Zmizla. Uvidí ju ešte niekedy? Je to možné. Ona je upír a Leanna nesmrteľná.
Zosadla z koňa, priviazala ho o strom a nechala ho, nech sa poriadne napasie. Čiernovláska sa medzitým posadila do trávy, prisunula si k sebe nohy a sklonila k nim hlavu. Bolo jej smutno a ťažko. Kiež by sa stalo niečo pekné. Niečo, čo by jej vrátilo chuť do tohto nekonečného života. Nemá pre koho žiť a stále sa podriaďuje matke. Veď je silná. Mohla by sa jej raz postaviť.
"Leanna?" ozval sa neďaleko nej veľmi známy hlas. Podvihla hlavu a s prekvapenými očami sa pozrela na Elijaha, ktorý postával iba pár metrov od nej. Srdce jej bilo ako o závod a ona sa cítila o niečo šťastnejšia. Vtedy si všimla na jeho oblečení niečo zvláštne. Stopy od krvi. Razom stála na nohách, priskočila k nemu a obzerala si ho.
"Preboha, pán Elijah," zalapala po dychu. "Stalo sa vám niečo? Ste v poriadku?" rukami prehmatala jeho hrudník a hľadala nejaké rany. "Napadlo vás zviera? Čo sa stalo? Hovorte!" robila si oňho nesmierne starosti. Rukami prešla k jeho tvári a zadívala sa mu do očí. Vzdychla.
"Som v poriadku," povedal vážne. Až jej mráz prešiel po chrbte. Potom ju rukami chytil za tvár a pozrel jej do očí. "Nie som ten, za ktorého ma považujete," riekol celkom smutne.
Trochu sa zasmiala. "Nech ste ktokoľvek, nie je to dôležité. Pre mňa je dôležité, že ste," venovala mu žiarivý úsmev. "Ja tiež nie som tá, za ktorú ma považujete. Záleží na tom?" Mala nutkanie prezradiť mu o sebe veci, ktoré by sa mu nepáčili. On spustil skôr, ako stihla niečo vypustiť z úst.
"Utečte. Prosím. Čo najskôr. Nechcem, aby sa vám niečo stalo. Ujdite, kým máte na to príležitosť," hovoril zúfalým tónom. Akoby sa chcel rozplakať, len aby spravila všetko o čo ju prosí.
"O čom to hovoríte?" zalapala po dychu. "Prečo by som mala utiecť?" silno ho držala za ruky. Svojou silou sa mu snažila dostať do mysle, aby zistila jeho emócie. Z nich sa dozvie niečo viac. Cítila tam nebezpečenstvo. Bál sa o ňu. "Prosím, povedzte mi..." nedopovedala.
Jeho ruky si ju pritisli k sebe čo najbližšie a na pery jej vtisol jeden krátky no sladký bozk. Cítila, ako ju napĺňa a robí šťastnou. Kiež by sa tento moment nikdy pre ňu neskončil. Bohužiaľ, odtiahol sa od nej a smutne sa jej zadíval do očí. Videla v nich bolesť. Chcel jej niečo povedať, no nedokázal to. Ešte raz ju pobozkal, tento krát na čelo. Zatvorila oči. Keď ich otvorila, už pred ňou nestál. Cítila sa sama a opustená. Ako je možné, že tak rýchlo odišiel?..

Zatvorila denník a vložila si ho pod pazuchu. Hnevala sa na tú spomienku. Od toho momentu sa všetko zhoršilo. Čoskoro sa vydala na cestu samoty. Vedela aké sú posledné strany denníku. Písala tam, ako sa niečo zlé deje a musí byť pripravená. Nepomohlo jej to a ich rodina sa rozpadla.
Prešla k posteli a nadvihla matrac. Pár krát zaklopkala rukou po dreve, až do kým sa tam neobjavila malá škára. Opatrne do nej strčila nechty a potiahla. Otvorila malú skrýšu pre jej posledný najtajnejší denník. Bol tmavočervenej farby. Pripomínala krv. Smutne sa naň zadívala a vzala ho do ruky. Pritlačila si ho k hrudníku a vzlykla. Písali sa tam všetky najstrašnejšie spomienky. Spomienky, ktoré jej vtedy ale aj teraz prinášali rozkoš. Nedokázala ho otvoriť a prečítať si niečo. Namiesto toho si ho priložila k ružovému denníku a pobrala sa ku dverám. Naposledy sa rozhliadla po svojej starej izbe a potom, bez akejkoľvek emócie a s vážnou tvárou, opustila miestnosť.
Uvedomovala si, že sa tam už nikdy v živote nevráti. Jej nový domov je v Mystic Falls pri Katherine. Mohla len dúfať, že ju to dievča nezradí. Jej emócie boli vypnuté, ale keby ju nemá rada, nikdy by ju nehľadala a nikdy by jej nepomohla. Alebo ju chce len kvôli jej schopnostiam? Začínali sa v nej objavovať pochybnosti.
Otvorila dvere od izby, ktorá patrila výhradne jej matke. Nikto do nej nesmel vstúpiť, iba Evelyn. Poriadne sa sústredila na miestnosť. Skúsila, či jej schopnosti sú také veľké, aby zneškodnila prípadné pasce. Katherine síce povedala, že nič jej v dome nehrozí. Naschvál jej dala dolné poschodie, len aby ona mohla byť v tom hornom.
Počula ako niečo cvaklo. Opatrne strčila ruku dnu. Nič sa nestalo. Pravou nohou prekročila prah izby a čakala. Opäť nič. Až po chvíli vstúpila dnu. Opatrne pobúchala rukou po drevených stenách, čo siahali do polky stien. Zbadala tam, ako sú v nej zakomponované malé tenké šípy, ktoré by moli človeku ublížiť. Nevystrelili, čo znamenalo, že jej schopnosti sú tak dokonalo vyvinuté, že aj toto dokážu.
Rozhliadla sa po okolí a zamierila ku knižnici. Poriadne si prezrela všetky knihy. Našla veľmi veľa užitočných vecí. Históriu jej rodiny, zopár zápiskov od starej mamy ale nič nenašla, čo by bolo od Evelyn. Potrebné knihy povyhadzovala von. "Katherine?" povedala pokojne jej meno. Vedela, že ju bude počuť a tak nepotrebovala kričať. Voľnou rukou pobúchala po dreve vo vnútri jednej poličky vo výške jej očí, do kým nenašla podobnú skrýšu, ako mala ona. Otvorila ju práve v momente, keď do izby vstúpila Katherine. Ešteže tam prišla. Stihla si to skôr všimnúť a behom stotiny odtiahla Leannu od knižnice. Vystrelil odtiaľ šíp a takmer zasiahol Katherine. Tá bola natoľko šikovná, že sa mu stihla včas uhnúť.
"Ďakujem," hlesla čiernovláska.
"Rado sa stalo," uškrnula sa Katherine a pobrala sa ku knižnici. Rukou zalovila dovnútra a vytiahla odtiaľ ďalšie knihy a denníky. "Jackpot?" zákerne sa usmiala a prezrela si knihy. Leanna k nej pristúpila a súhlasne kývla hlavou. Odložili ich do rozmernej kabelky, ktorú mala Katherine pri sebe. Vložila do nej aj svoje denníky. "Myslím, že sa preberajú," vyhlásila Katherine.
Lea jej pozrela do tváre. Vzala si od Katherine tašku. "Jeho sa zbav. Pohraj sa s nimi. Nepi z nich krv. Radšej. Moja matka bola schopná veľkých vecí. Rovnako ako aj jej sestra. Ak Margaret hovorila, že matka s ňou experimentovala, pokojne môže mať zlú krv. Ktovie, čo by sa stalo," mihla ramenami. Hnedovláska súhlasne pritakala a s veľkým nadšeným sa vyparila na spodné poschodie.
Leanna si prezrela izbu. Posadila sa za starý drevený stôl a pohrabala sa v papieroch. Zopár listov od otca, rozhovory s Margaretinou mamou a priateľmi, či vplyvnými ľuďmi. Nakoniec našla jeden list, ktorý bol zapečatený a krasopisom stálo na ňom meno Leanna. Mierne roztvorila oči, zhlboka sa nadýchla a roztrasenými rukami otvorila list. Z dolného poschodia sa ozval hlasný mužský krik a Katherinin smiech.

Drahá Leanna,
moja jediná dcéra. Neviem kedy sa dostaneš po tento list. Možno skôr, než odídeš z rodného domu a vyberieš sa do tohto veľkého sveta. A možno aj nie. Tento list je začarovaný a nikto neuvidí, čo je na ňom napísané, len ty. Určite chceš počuť odpoveď na tvoju najťažšiu otázku: Kto ťa môže zabiť? Povedala som ti, že krv som použila zo starších upírov, ako napríklad Klaus a Elijah. Použila som krv piatich upírov, avšak štyria z nich už dávno nežijú, keďže som ich pri súboji zabila. Jeden upír mi dal krv dobrovoľne a ten jediný ťa môže zabiť. V jednom šuplíku nájdeš striebornú dýku- jediná zbraň, ktorá ťa zničí. Pozor, musí tam byť krv upíra, ktorá sa ti dostane do tela. Ten upír je Katherine. Požiadala som ju o jej krv, s tým, že som jej nepovedala o tomto. Tým pádom si bola v bezpečí.
Drahá Leanna, tvoj čas na smrť jedného dňa príde- stane sa tak, keď budú o teba bojovať rôzne strany. Musíš zomrieť, pretože tvoja sila nesmie patriť nikomu. Tvoja smrť bude znamenať rovnováhu medzi dobrom a zlom- nadprirodzenými bytosťami. Schopnosti sa stratia a nikomu nepripadnú. Si posledná z nášho rodu a máš najväčšiu moc. Nesmieš sa poddať Klausovi. Radšej zomri z vlastnej vôle. Tvoja duša sa reinkarnuje a ty budeš môcť žiť plnohodnotný život, kde budeš v bezpečí.
Je toho tak veľa, čo by si mala vedieť. Ale ty si šikovná a verím, že na všetko prídeš aj sama.
Navždy tvoja milujúca matka
Evelyn


Leanna sa zhlboka nadýchla. Ústa mala mierne pootvorené a srdce jej potichu bilo. Akoby strácalo na sile a pomaly chcelo utíchnuť. Jej poslanie je úplne jednoduché. Zomrieť. Tak prečo to vraždenie a obrovská moc? Prečo toho nemohla napísať viac? Nedáva to zmysel.
List si zložila na malý štvorček a zasunula si ho do vrecka od nohavíc. Bude sa musieť na to psychicky pripraviť a povedať Katherine o čo ide. Snáď sa dočíta v tých knihách a denníkoch omnoho viac. Snažila sa pobrať odtiaľ všetko dôležité, čo by jej mohlo pomôcť. Nevadilo jej, že kabelka neunesie taký veľký náklad. Čakala že sa jej kožené pútko roztrhne. Nestalo sa tak. Samozrejme, nezabudla na dýku a zopár tých šípov, ktoré ich takmer zabili. Vyšla von z izby, zatvorila dvere a rukou po nich opatrne prešla.
"Ako si želáš, matka," hlesla Leanna smutným hláskom a zatvorila oči. Neuvedomila si, že jej po líci steká slza. Po toľkých rokoch sa rozplakala. Bolelo to viacej ako Klausovo týranie. A keď si naňho spomenula, vytiahla Elenin mobil. Chcela mu zavolať. Nakoniec si to rozmyslela. Iba sa nepríjemne usmiala a odložila mobil.
"Je čas vrátiť sa domov," povedala to takým tónom, aby to pochopila a začula aj Katherine. Ozval sa ďalší krik a následné hrobové ticho. Teraz si bola istá, že Katherine zabila Deona.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama