Bloody Diary (16. díl)

26. srpna 2013 v 16:17 | Bee. |  Bloody Diary

Bloody Diary

16. kapitola
Autorka: FameFox


-Nová kapitola po 100 rokoch. A tak pomaly odhaľujeme. Ešte si tam prídete na svoje. Takých 20-22 kapitol to bude mať. Uvidíme, ako to budem písať a tak. :) Enjoy.-


Leanna prešľapovala z jednej nohy na druhú. Usmievala sa od ucha po ucho a bola šťastná so svojim plánom. Elijah je vybavený. Strávila s ním noc, na ktorú nikdy nezabudne a on tiež nie. Hlavne na to, ako ho ráno opustila. Milovala, aká bola odrazu zákerná.
Počas cesty lesom si pospevovala, točila sa na mieste a užívala si posledné dni tohto dlhého života. Pomaly si začínala zvykať na fakt, že opustí Katherine, toto zvláštne mesto a človeka, ktorý jej akosi moc prirástol k srdcu, aj keď si to nedokázala poriadne pripustiť. Nebol to Elijah. S ním navždy skoncovala. Toto bol človek, aspoň vyzeral byť ako človek, ktorý s ňou má toho celkom dosť spoločné. Lenže isté veci jej nedovoľovali ísť za ním, aby sa normálne pozhovárali a skúsili to ešte raz. Následne na to vzdychla.
Podvihla hlavu a zadívala sa na stromy. Bude to aj na onom svete takéto krásne? Alebo azda krajšie? Aj tak sa reinkarnuje a bude opäť žiť. Otázne je, či si to vlastne bude pamätať. Keby áno, vrátila by sa späť do Mystic Falls? Razom sa zamračila a zahnala preč tie myšlienky.
"Prečo odrazu toľko neistoty?" ozvalo sa za jej chrbtom. "Myslel som si, že si dosť silná a nikdy nebudeš o sebe pochybovať. Alebo sa mýlim?" Klaus stál asi dva metre od nej. Ruky mal skryté za chrbtom a zľahka sa na ňu uškŕňal.
Zvrtla sa na päte a otočila sa k nemu tvárou. "Ako bolo na výlete? Našiel si tú čarodejnicu?" uťahovala si z neho. Spravila krok dozadu a oprela sa o ten najbližší strom. "Neverila som, že sa dáš tak rýchlo zmiasť," pokrútila hlavou zo strany na stranu. "Ľahko sa dá s tebou manipulovať, Klaus."
"Musím pochváliť čarodejnicu, ktorá ti vrátila pamäť," opatrne zatlieskal. "Dúfam, že si dobre pripravená. Vieš, aby si náhodou o ňu opäť neprišla."
Zasmiala sa. "Nemaj strach," pousmiala sa pravou časťou pery. "Tento krát sa ti nič nepodarí. Aj keď,..." podišla k nemu bližšie. Postavila sa asi dva centimetre od neho a pred seba dala akési neviditeľné sklo. Chránila sa pred ním. "Povedz mi, prečo ma tak strašne chceš?"
Chcel ju prudko chytiť za krk, ale jeho ruka narazila do tej neviditeľnej bariéry. Zavrčal. "Toľko nedôvery," ľahostajne mihol ramenami. Nakoniec posmešným hlasom pokračoval. "Čo myslíš, Leanna? Prečo ťa tak strašne chcem?"
"No, kvôli mne a sexu to určite nebude. Takže zostáva mi len... moja sila. Čo by si s ňou chcel?" vypytovala sa.
Opatrne k nej natiahol ruku a opäť sa dotkol toho skla. Pokojne ju tam nechal a zadíval sa jej do očí. "Vďaka tebe môžem byť neporaziteľný. Vďaka tebe ma nemusí zabiť ani kôl z bieleho dubu. Budem jedinečný. Nesmrteľný."
Po týchto slovách vyprskla do obrovského smiechu. "Práve si ma pobavil," snažila sa upokojiť. "Na čo ti to bude? Aby si všetkých ovládal? Je to zbytočné, Klaus," prevrátila očami. "Čoskoro sa zbavíme toľkej sily a nastanie absolútna rovnováha medzi dobrom a zlom- medzi nadprirodzenými bytosťami."
"Nie!" skríkol z plného hrdla a znovu si udrel do tej neviditeľnej bariéry. "Toto by si nikdy neurobila!"
"Ale áno, Klaus. A čím skôr, tým lepšie," pokrčila nos. "Zostaneš slabý. Všetci budete slabí."
Opäť sa snažil udrieť rukou do tej neviditeľnej bariéry.
"Len tak ďalej, Klaus," uškrnula sa. Myšlienkou zosilnila tú stenu. "Udri si. Avšak to bude bolestivý úder," zvrtla sa na päte a pomaly sa vybrala na odchod. "Hnev ti nepomôže. Skôr naopak. Dovedie ťa k absolútnej záhube. Potom to všetko oľutuješ," riekla chladným tónom.
Keď bola dostatočne ďaleko od Klausa, neviditeľná bariéra sa vytratila a on sa mohol pohnúť ďalej. Tie jej slová stále počul v hlave. Akoby to bola nechcená ozvena a on sa rozkričal na celý les. Mal bolesti niekde hlboko v hlave. Znelo to ako hlas. Chvíľu si myslel, že je to pomocou jej schopnosti. Ale keď hlas utíchol a zistil, že je sám v lese, upokojil sa a na stotinu si priznal, že prehral. Avšak to on nikdy nedopustí.....
Dni a noci pomaly plynuli. Nikto nevedel kde sa Leanna nachádza, pretože od toho ich vtipného príchodu, ju nikto nevidel. Akoby sa pod zem prepadla. Iba Katherine vedela čo s ňou je. Stále sedela zatvorená v izbe a listovala všetky denníky. Prezerala si matkin list, robila si poznámky, len aby tomu čo najlepšie pochopila. Niektoré veci jej nedávali zmysel. Nepochopila im. Preto čítala odznovu, uvažovala nad tým a snažila sa pochopiť, čo tým jej matka a ďalšie ženy z jej rodu, mysleli.
Po piatich dňoch začínala byť z toho unavená. Usúdila, že je to veľká hádanka, ktorá skrýva obrovské tajomstvo. Také, že ak by sa o ňom niekto dozvedel, musel by zomrieť alebo by sa z toho vyvodili isté následky. Hodila knižku o stenu a hlavu si zaborila do podušky. Zavrčala na celý dom. Práve vtedy zaklopala Katherine na dvere a vstúpila do izby bez vyzvania.
"Mala by si, si dať pauzu," zvalila sa vedľa nej na posteľ a ruky si zľahka položila na brucho. "Začína mi to tvoje zúrenie a nadávanie liezť na nervy," prevrátila očami.
Leanna si pritisla podušku k hrudníku a natočila hlavu k brunetke. "Nemôžem ti zlomiť väzy? Len tak z nudy?" uškrnula sa.
"Nie."
"To bol samozrejme iba žart."
"Pozri," prevrátila sa Katherine na brucho a pozrela jej do očí. "Mala by si sa trochu odreagovať. Čo takto skočiť do Grillu na whisky? Alebo vodka? Potom by sme uniesli nejakého chlapa, pohrali sa s ním a..."
"A nakoniec by došlo k sexu, kde ty by si ho pohrýzla do krku, ja by som zacítila krv a zabila vás oboch. Prosím, radšej nie," zhlboka sa nadýchla a zatvorila oči. "Nechcem zabíjať. Nie po tom, čo som si prečítala v denníku." Rukou ukázala na nočný stolík, kde bol položený.
Katherine sa poň natiahla. Vzala ho do rúk, posadila sa do tureckého sedu a nalistovala si náhodnú stránku. Podľa toho ako sa zatvárila, zistila, že to písala veľmi dávno. Len pár dní po Leinej premene. Pamätala si to. Akoby sa to stalo včera....

Júl 1791
Leanna sedela na lavičke v letnej záhrade. Očami sledovala vtákov, ako poletovali po oblohe a spokojne si pri tom štebotali. Žili si slobodný život. Ona žila svoj nový nekončiaci sa život. Odrazu videla všetko inak. Akoby nadobudla nový pohľad na svet.
Slnko pomaly zapadalo a čoskoro by mala prísť vytúžená večera. Jedna zo služobných ju určite zavolá, vždy to tak robievala. Ale keď nik nechodil, postavila sa na nohy, oprášila šaty a pozrela sa smerom k domu. Namiesto služobnej poslali Katherine. Ruky mala spojené pred sebou, modré šaty s krémovou sukňou a spodnicami, nadskakovali každým krokom. Vlnkové vlasy mala vypnuté v honosnom účese. Usmievala sa. "Kdeže sa túlaš, Leanna?" prehovorila milým hlasom.
Čiernovláska sa zľahka uškrnula a zatočila na mieste. "Keď ono je to také zaujímavé. Celý tento svet. Všetko sa zmenilo," zachichotala sa ako malé dievčatko. "Som zvedavá ako to tu bude vyvíjať."
Katherine ju chytila za ruky. "Hlavne opatrne. Ver mi, odkedy žijem ja, moc sa toho nezmenilo," snažila sa ju upokojiť a zadívala sa jej do zelených očí. "Teraz sa upokoj," ovplyvnila ju. Nič viac na ňu neskúšala, pretože vedela, ako to na ňu pôsobí. "Poď," kamarátsky ju vzala za predlaktie, "ideme sa navečerať. Tvoja matka chce vedieť, ako sa máš," pomaly ju ťahala k domu.
Leanna očami prešla po Katherine. Zhlboka sa nadýchla a zastala. Jej pery sa chveli a oči stmavli. "Cítiš to?" riekla priam vzrušene. "To je vôňa." Od slasti prevrátila očami. Otočila sa za seba a zadívala sa do záhrady. Vedela, že v podvečer pracuje jeden záhradník, ktorý o takomto čase dokončieva svoju robotu.
"Leanna, nie!" povedala Katherine ráznym hlasom a silno ju chytila za zápästie. To sa jej dievčina veľmi rýchlo vytrhla z toho zovretia a rozbehla sa za tým pachom. Bruneta jej bola v pätách. Nesmie dopustiť, aby sa stalo nejaké nešťastie. Mohlo by to poznačiť meno jej rodiny.
Dievčina s dlhými ebenovými vlasmi sa postavila k veľkému kríku a pozrela na záhradníka. Ruku mal obviazanú šatkou a vzdychal nad poranením. Cítila tú krv ako vôňu kvetov. Tak lákavá a chutná. Chce ju ochutnať. Musí ju ochutnať. Oči nadobudli čiernu farbu a plytko dýchala.
Skôr než ju Katherine silno schmatla, než aby niekomu stihla ublížiť, Leanna pristúpila k záhradníkovi, uchopila mu ruku a jazykom prešla po tej rane. Telo sa jej chvelo, usmievala sa a silno mu potiahla ruku k sebe. Druhou ho poriadne chytila pod krk a stlačila. Bola rýchla, no nie tak ako Katherine. Dokonca nemala ani toľkú silu. Uvoľnila si jednu ruku a siahla po veľkých nožniciach na kríky. Chcela sa zahnať, ale Katherine jej v tom zabránila. Schmatla ju vôkol pása a odtiahla preč. To sa Leanne nepáčilo. Ani nevedela ako, svojou silou spôsobila Katherine bolesti a ona padla na kolená. Až potom sa mohla pokojne venovať svojej obeti.
Cítila sa dobre. Stal sa z nej predátor a namýšľala si, že je horšia ako upír. Nepotrebuje krv na prežitie. Je to iba dezert, ktorý s ňou nič nespraví. Ale pocit zabíjania ju natoľko vzruší, že bude chcieť viac a viac. Jedným pohybom bodla záhradníka do hrudníka a potiahla smerom nadol. Krv sa valila na všetky strany. Celé šaty mala od tej tmavočervenej tekutiny. Niekde za jej chrbtom počula, ako Katherine kričí jej meno. Ona nevnímala. Zrazu zacítila zvláštnu vôňu, privrela oči a behom pár sekúnd zaspala.

"... A potom prišla tvoja matka, ktorá mi ukázala kúzlo ópia," dokončila Katherine poslednú vetu nahlas. "Toľko krvi... Myslela som, že ani ja sa neovládnem a skočím po ňom," povedala uštipačným tónom a sladko sa usmiala na ležiacu Leannu.
Tá mala doširoka roztvorené oči a mierne pootvorené pery. Na niečo došla. Myšlienky jej chodili pred očami ako film. Akoby videla mozgové bunky, ktoré jej vytvárajú pred sebou odpoveď na otázku. "Och môj bože," hlesla tak potichu, až jej ,a aj Katherine, prešiel mráz po chrbte. "Toto je... Akože, naozaj... Ja..." koktala ako nikdy predtým. Vystrelila z postele a vzala si denníky, ktoré patrili ženám z jej rodu. V rýchlosti si prelistovala niekoľko strán, ktoré napísala babka, prababka až sa dostala k šestnástemu storočiu.
"Na čo si prišla?" opatrne sa spýtala bruneta.
"Že som si to neuvedomila skôr," zamumlala si popod nos.
"Leanna!"
Dievčina k nej otočila hlavu a povzdychla si. "Je to tak jednoduché a ja som nemohla na to prísť!" poklepkala si prstom po čele. "Katherine, toto je niečo, čo nikto netušil. Píšu to sem ako proroctvo!" hovorila veselým tónom. "Ženy predpovedali, že sa jedného dňa stane niečo, čo umožní démonom- upírom, stať sa plnohodnotným človekom s menšími nevýhodami či výhodami."
"Chceš mi povedať, že si našla recept na liek, ktorý ťa zbaví upírstva?" podvihla od prekvapenia obočie. Založila si ruky na prsiach a premýšľala. "Niečo také nikdy neexistovalo. Možno to bude len povera."
Leanna pokrútila hlavou. "To nie je možné," hlesla. Ruky sa jej roztriasli a zalapala po dychu. "Tu sa píše, že..." zmyslela sa. "Musím sa orientovať podľa tohto symbolu," ukázala na akýsi ručne namaľovaný obrázok. "Ak správne zaradíme tieto znaky, do jednej vety, vznikne nám z toho odpoveď, ktorú hľadáme," ukazovala to Katherine.
"Tak to spravme."
"Počkaj," zastavila ju Leanna. "Na to, aby sme správne usporiadali tieto znaky, potrebujeme čarodejnicu. Musí ovládať bielu mágiu. Ja som niečo ako čarodejnica, ale pozri čo vyvádzam," prevrátila očami.
"Jediná čarodejnica," povedala Katherine so zákerným úsmevom na tvári, "je malá Benettka. Musíme Bonnie donútiť, aby spravila to čo má a potom sa dozvieme ďalšie odpovede."
Lea súhlasila. "Problém je, že ak sa to ona dozvie, odrazu to budú vedieť všetci. A to nesmieme dopustiť. Čo ak by sa strhla kvôli tomu taká vojna, ktorá by ohrozila aj ľudí, ktorí s týmto nemusia mať a nemajú nič spoločné?"
Katherine sa zasmiala. "Odrazu koľko starostí."
"Nebuď ironická," zazrela po nej.
"Prosím ťa," zasmiala sa. "To by som nebola ja. Veď ma poznáš, no nie?"
Leanna sa po dlhej dobe usmiala na svoju priateľku takým typickým priateľským úsmevom. "Prepáč, že som vtedy na teba použila moju silu," trochu vystrčila spodnú peru a nahodila smutný výraz v tvári, len aby jej to čo najskôr odpustila.
"Aspoň viem, že ťa nemám provokovať." Nasledoval ďalší smiech. "Predstava, ako si Rebeke robila zle a nie len jej... normálne mám lepší deň."
Leanna sa natiahla po mobil a hodila ho brunetke. "Dosť bolo zábavy," snažila sa ju opäť dostať k tej podstatnej veci. "Daj mi číslo na Bonnie a ja sa s ňou pozhováram."....................
Bonnie sedela u seba doma v zelenom kresle a dívala sa na sviečku. Cítila sa vyčerpaná a potrebovala obnoviť svoju silu. Najlepšie cvičenie pre ňu bolo, keď iba zhasínala sviečku a potom ju opäť zapálila. Konečne mala dva dni po sebe pokoj. Všetko nadprirodzené a čarodejnícke ju aspoň na chvíľu obchádzalo a ona sa cítila ako človek, ktorý študuje, má priateľov a trochu dosť rozvrátenú rodinu.
Tento šťastný pocit plný pokoja a pohody sa razom vytratil. Zavŕzal jej mobil a na obrazovke stálo neuložené číslo. Mierne podvihla obočie, zodvihla mobil do ruky a neochotne prijala hovor. Očakávala čokoľvek, len nie toto.
"Prosím?" povedala celkom príjemným hoc mierne unaveným hlasom.
-Ahoj Bonnie. Pamätáš si ma?-
"Lea?" zalapala po dychu. "Čo odo mňa chceš? Pretože inak by si mi nevolala len tak. Určite nechceš, aby sme šli spolu do baru."
Z druhej strany sa ozval roztomilý smiech. -Bonnie a presne pre toto volám. Chcem aby sme šli spolu do baru. Chcem sa ti poďakovať za to, čo si pre mňa spravila.- Leanna bola hlasovo celkom milá a to Bonnie trochu zmiatlo. -Neboj sa. Pôjdeme len my dve a možno Katherine, ktorej prelepím ústa ak bude treba.-
"To znie celkom lákavo," odvetila Bonnie o niečo pokojnejšie. "Kedy sa chceš stretnúť?"
-O pol hodinu v Mystic Grille? Viem, že to bude bezpečnejšie hlavne pre teba. Aspoň uvidíš, že nejde o žiaden podvod. Moja podmienka. Príď sama. Toto bude len medzi nami dievčatami. Ak tam príde Damon, Elena alebo hocikto, zneškodním ho.-
"Fajn," povedala tmavovláska ráznym hlasom. "O pol hodinu sa vidíme." Po týchto slovách zrušila hovor. Nechcela sa s ňou viacej rozprávať. Zostala po tom telefonáte nervózna. Čo bude robiť? Povie to Salvatorovcom? Alebo Elene či Caroline?
Stále držala v ruke mobil a prezerala si zoznam ľudí. Mohla by zavolať Matta, napadlo ju. Ale ani to nie je dobrý nápad. Vie aká je Leanna a čo dokáže, keď chce. Plus, jej kamarátka je Katherine. Oni dve sú dosť silné na ňu. Ak nespraví problémy, nič sa jej nestane. Po dlhom premýšľaní a zvažovaní, rozhodla sa, že tam pôjde sama. Prinajhoršom napíše niekomu nenápadnú správu a dostanú ju odtiaľ preč. Vzdychla. Bolo jej toto treba? Musela sa vtedy zapliesť s Katherine?

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama