Bloody Diary (17. díl)

28. srpna 2013 v 20:29 | Bee. |  Bloody Diary

Bloody Diary

17. kapitola
Autorka: FameFox



V Mystic Grille sa to priam hemžilo ľuďmi. O takomto čase začínala zábava a neplnoletí si užívali alkoholové opojenie. Barmani sa stále motali pri bare a roznášali objednávky, na pódiu stavali bicie a chystali mikrofóny. Aj pre dnešný večer pripravili malý koncert, len aby sa ľudia dobre zabavili.
Bonnie sedela sama v zadnej časti Grillu, v malom boxe, tak aby ju nikto nemal na očiach. Pred sebou mala bielu šálku s kávou a pomaly ju premiešavala v smere hodinových ručičiek. Občas pozrela po náramkových hodinkách. O chvíľu sa má stretnúť s upírskou mrchou a čarodejníckou mrchou- ak to vlastne bola čarodejnica. Nejaké monštrum, ktoré malo zvláštne schopnosti.
Vzdychla. Očami prešla po ľuďoch. Všimla si, ako jej dobrý kamarát Matt Donovan, stál pri bare a rozprával sa s nejakými dievčatami. S ním sa dohodla, že ak bude nejaký problém, príde za ňou. Aspoň niekto bol človek, keď sa všetci menili na upírov a iné stvorenia.
"Prenasleduje ťa temná minulosť?" dotkla sa Leanna jej ramena a venovala jej atypický úškrn. Posadila sa oproti nej a položila si ruky na stôl. Zahladila sa dievčine do očí a hľadala v nich nejaké odpovede. Možno zistí, či voči nej niečo plánuje alebo nie. "Pokojne dýchaj, prišla som sa iba porozprávať," priateľsky sa usmiala.
Nevedela, či jej má veriť ten úsmev, ak vôbec šlo o úsmev. Oprela sa o kožené operadlo a prekrížila si ruky na prsiach. Vtedy sa k nim dostavila aj Katherine. Prisadla si vedľa Leanny, odporne sa uškrnula a zadívala sa čarodejnici do očí. "Prajem pekný, ničím nerušený, večer," prehovorila uštipačným tónom.
Dievčina pokrútila hlavou. "Neverím, že vy dve sa idete so mnou len tak pozhovárať," prižmúrila oči. "Čo máte za lubom, ha?"
Lea sa pozrela na Katherine a tá spustila skôr, než jej to niekto dovolil. "Pozrime sa. Tebe to celkom rýchlo doplo..."
"Katherine," napomenula ju Leanna a podvihla obočie. "Nebudeme na Bonnie zlé. Inak ti prelepím ústa, tak ako som jej sľúbila." Napravila si tričko, pomrvila sa na mieste a naklonila sa k Bonnie. "Potrebujem tvoju pomoc Bonnie. Neurobíš nič zlé. Nikomu neublížiš ani..." zmĺkla a rozhliadla sa po okolí. "Bonnie, prosím."
Čiernovláska chvíľu nad tým uvažovala. Prezerala si obe dievčiny- jednu upírku, ktorá bola zároveň veľká mrcha a druhú mystickú dievčinu, ktorej nevedela, či má dôverovať alebo nie. Videla, čo s ňou robí krv. Vie, ako sa správa. Prečo by jej mala pomôcť? Nakoniec pripustila, že ak ide o dobrú vec, prečo by sa nemala "Počúvam." To bolo jediné čo z nej vyšlo.
Katherine štuchla Leannu do ramena. Naznačila jej, že ide nenápadne strážiť okolie, zatiaľ čo ona vyrozpráva Bonnie o čo ide. Vedela, že Klaus ju nesmie vidieť. Odpratala sa preto na opačný koniec baru. Tam ich bude počuť a dokonca, ak by sa niečo stalo, rýchlo zasiahne. Keby vidí podozrivú osobu, zavolá jej na mobil a ona prestane o tom rozprávať.
"Bonnie, potrebujeme, aby si nám pomohla usporiadať znaky, ktoré by nám dali jednu dôležitú odpoveď. Nemôžem ti povedať o čo ide- nechcem, aby to vedelo priveľa ľudí. Neverím, že by si to nikomu nepovedala. Ani ty mne nemusíš veriť s týmto. Lenže ak nám nepomôžeš, neodhalíme tajomstvo, ktoré nám pomôže toto všetko ukončiť." Nesmela špecifikovať, aj keď by v tomto prípade chcela.
"Ako... ukončiť?" nerozumela tomu. "Čo sa má ukončiť, Leanna?" prisunula sa k nej bližšie a hovorila ešte tichšie než predtým.
Lea sa rozhliadla po okolí. Videla Katherine za stolom, ako spokojne popíja nejaký alkohol, pritom jej dáva znamenie, že je vzduch čistý a ona môže pokračovať. "Bonnie, dokážem napraviť rovnováhu medzi dobrom a zlom v tom nadprirodzenom zmysle."
"To je nemožné. Nikomu sa to ešte predtým nepodarilo," priam na ňu zavrčala. Nakoniec sa upokojila a pokojnejším hlasom dodala: "Ako to chceš dosiahnuť?"
Lea si smutne vzdychla a pozrela jej do očí. "Mojou smrťou..."
Vtedy jej zavŕzgal mobil na stole a ona sa pozrela smerom ku vchodovým dverám. Všimla si, ako tam stojí Damon so Stefanom a s veľkými očami sa na ňu dívajú. Došlo jej to. Počuli jej posledné slová. Bohvie čo si k tomu domysleli. Zhlboka sa nadýchla a očami prešla na miesto kde sedela Katherine. Nebola tam. Dôvod bol jednoduchý. Za nimi sa len tak náhodne objavil Klaus.
Leanna si vytiahla mobil, napísala textovú správu Bonnie a odoslala jej ju. Nechcela pred ňou nič hovoriť, keď sa v bare objavili traja upíri- jeden z nich ju chcel pre seba kvôli jej moci. A tí dvaja... to bola ťažká odpoveď.
-Bonnie, musíme sa stretnúť. Zajtra príď na cintorín- sama. Tam ti budem môcť povedať viac. Sú tu upíri. Nesmú ma počuť. - stálo v správe, ktorú jej poslala. Zodvihla sa z miesta, hodila na stôl zopár dolárov. Nič si nekúpila, ale aspoň čarodejnici zaplatila tú kávu a čo najrýchlejšie a najnenápadnejšie sa pratala preč z baru.
Prešla vôkol jedného stolu, na ktorom mal niekto položený štýlový klobúk čiernej farby. Dala si ho na hlavu, skryla pod neho vlasy a natočila tak, aby jej nebolo vidieť do tváre. Bolo jej jasné, že pôjdu za ňou. Toto maskovanie zvolila hlavne pred Klausom. Iba ten si ju pravdepodobne nevšimol.
Mohla by spraviť čokoľvek, použiť svoju schopnosť, či vyvolať paniku, ale im by ďaleko neušla. Hra na mačku a myš. V tomto prípade boli dve mačky- dvaja kocúry, ak sa k nim nepridal aj Klaus.
Videli ju, museli ísť za ňou, alebo nie?
Neotáčala sa za seba. Čo ak jeden z nich vyšiel von a snaží sa ju nájsť. S hlavou sklonenou nadol, rukami zastrčenými v bunde, pomaly šla po ceste smerom na námestie, odkiaľ napíše Katherine správu a niekde sa si dajú stretnutie. Spravila to Bonnie zámerne? Zavolala im, aby prišli do baru? Pri tej myšlienke na Bonnie, dostala od nej textovú správu.
-Nevolala som ich. Neviem čo chceli v bare. Zajtra sa vidíme na cintoríne. Presne o siedmej večer.-
Nestihla na správu odpísať, pretože niekto k nej potichu prišiel, priložil jej k tvári handričku s ópiom a ona upadla do hlbokého spánku..............

Najprv počula svoj dych. Potom si uvedomila to ticho, ktoré vôkol nej vládlo. Pohla rukami smerom nahor a stisla ich v päsť. Vzduch bol vlhký, zatuchnutý. Kde sa to len nachádza? Opatrne otvorila oči. Pred sebou zbadala iba nižšiu stenu. Rozhliadla sa po okolí. Vyzeralo to ako jaskyňa. Alebo sa mýlila? Posadila sa a rukou si prešla po čele. Bolela ju hlava. Silnú dávku už dlho nedostala. Ale prečo jej to ten dotyčný spravil? Žeby Klaus prišiel na to, ako ju uspať- zneškodniť? Ten kto toto spáchal, si to poriadne odskáče.
Opatrne sa postavila a rozhliadla sa po okolí. Spravila krok dopredu. Počula hrmot. Hlavu sklonila dole a pozrela sa na nohy. Na pravej mala pripevnenú železnú reťaz- takže skončila ako väzeň. Čo to má znamenať? Vtedy si všimla, že vôkol nej sa nachádza omnoho viac reťazí. Prišlo jej to ako mučiareň. Alebo...?
Sústredila sa tú železnú vec a svojou schopnosťou sa chcela dostať z toho von. Neporadilo sa. Šklbla s nohou, ale namiesto toho spadla na zem. Silno si buchla kolená. Jedno si nepríjemne rozbila. Prevrátila očami a sledovala, ako jej krv pomaly tečie dolu nohou. Dych sa jej zrýchlil, oči stmavli. Spomenula si na Katherine. Raz jej povedala, aby sa upokojila a dýchala. Skúsila to. Pomohlo. Srdce jej bilo v pravidelnom rytme a ona sa musela usmiať nad tým, ako to bravúrne zvládla. Podvihla hlavu, pozrela sa pred seba a razom sa od prekvapenia zamračila.
"Stefan?" zašepkala jeho meno s menším údivom. Pristúpil k nej, ruky si dal za chrbát a díval sa na ňu. "Čo sa stalo? Rozviaž ma," naliehala.
Pokrútil hlavou. "Nerozviažem ťa a nepustím odtiaľto, do kým sa mi dvaja spolu nepozhovárame." Až po týchto slovách jej to doplo. To on ju omámil ópiom a privliekol až sem. Zavrčala ako mačka. "Odpor ti nepomôže," pokračoval. Z vrecka si vytiahol handričku a zamával ňou. "Priznaj si, že som rýchlejší ako ty. Kým použiješ schopnosť, ja ťa uspím. Môžem to robiť niekoľko dní, rokov, či storočí. Obaja máme predsa plno času, no nie?"
Začala sa smiať. "Takže ty ideš na mňa takto?" pokrútila hlavou. "A ty si myslíš, že ti to pomôže? Nepomôže," podvihla obočie a venovala mu ironický úsmev. Usadila sa tak, aby ju neboleli nohy, prekrížila si ruky na prsiach a podvihla obočie. "Dobre Stefan, poďme sa zhovárať."
"Čo takto ako dvaja ľudia?"
Opäť sa zasmiala. "My nie sme ľudia, Stefan. Ty si upír a ja som ja- nadprirodzená." Nevedela ako sa má pomenovať. Čarodejnica? Zabijak? Čudo?
"Nebuď zlá," posadil sa oproti nej. Dal sa do tureckého sedu. Netrápilo ho, že si zašpiní štýlové džínsy. "Menej irónie a hneď to bude lepšie," uškrnul sa.
"Kde máš brata?" nahla sa smerom k východu. "Určite má v tom prsty aj on."
Sklonil hlavu. "Spravil som to sám. On o tom nevie." A hneď jej dal aj vysvetlenie. "Skôr než sme opustili Grill, Damon šiel po Katherine a ja som ťa potreboval dostať preč od nej aj Klausa. Podarilo sa mi. Elena chcela ísť so mnou, ale rázne som jej to zakázal. Caroline ju drží u seba doma."
Prevrátila očami. "Elena ani Caroline ma nezaujímajú. Prečo si... a... na čo...?" zakoktala sa. Zavrčala nad sebou a pozrela mu do očí. "Hovor viac."
"Nie, teraz budeš hovoriť ty. Ja sa budem pýtať," trval na svojom. "Prečo musíš zomrieť?"
Predsa len to počul. Je jasné, že to počul aj Damon. "A čo chceš počuť?" povedala ironickým tónom. "Že bude odo mňa pokoj? Alebo, mojou smrťou sa niečo vyrieši?" Upokojila sa. "Je to tak," pritakala. "Moja smrť bude znamenať rovnováhu, Stefan. Rovnováhu medzi nadprirodzenými bytosťami."
"Čo to znamená?" spýtal sa celkom potichu. Jeho oči priam žiarili.
Spomenula si na denníky. Časť, kde písali o rovnováhe. Nahlas začala citovať, to, čo tam ženy napísali: "Rovnováha medzi dobrom a zlom. Nikto nevyhrá, nikto neprehrá. Boje skončia. Nebudú dvojníčky, magické kamene či iné veci podobné tomuto. Všetko zostane tak ako má byť až do kým sa sami nezničia. Už nikto sa nebude môcť reinkarnovať, okrem tej, ktorá to všetko ukončí..."
"...ty," hlesol Stefan zaskočeným hlasom. Leanna mlčky prikývla. "Ako dlho to už vieš?" Mihla ramenom a odvrátila hlavu. Rázne zakročil. Bleskurýchle bol pri nej, schmatol ju za ruku a postavil na nohy. Pritiahol si ju k sebe čo najbližšie a nepríjemným pohľadom sa díval do jej očí. "Hovor."
"Radšej ma pusti, inak ti ublížim," povedala celkom pokojne. Ona sa tomu iba zasmial a s druhou rukou vytiahol handričku s ópiom. Prevrátila očami. "Nie dlho. Odkedy som šla na výlet do Británie. Navštívila som domov. Celkom zaujímavé. Stretla som sa s mojou veľmi starkou sesternicou," zasmiala sa nad tou spomienkou. Dívala sa mu do očí a pery mala skrivené od hnevu a bolesti. Nakoniec sa naňho uškrnula. "Tak čo, Stefan... Ublížiš mi? Ty by si to nedokázal. Vidím ti to na očiach." Ruku položila na jeho rameno a vzdychla. "Niečo ti v tom bráni. Vieš, dokážem si viac-menej prečítať všetko čo chcem." Aj druhú ruku mu položila na rameno, hneď ako ju pustil. "Prezraď mi, o čo ide...?"
Nadýchol sa, zadíval sa jej do očí. Nič nepovedal. Nemohol, pretože ho prerušil hlas, ktorý tam nemal čo hľadať. "Presne ako som si myslela," povedala Rebekah posmešne. Stála kúsok od nich. Ruky mala založené na prsiach, nohy mierne rozkročené. Netvárila sa práve najveselšie. "Skrývate sa v tejto vlčej diere, len aby ste si dopriali trochu súkromia?" Očami skĺzla k tej reťazi, o ktorú bola Leanna pripútaná. "Netušila som, že to máš rád na tvrdo, Stefan," uťahovala si z neho.
"Vlčej?" podvihla Leanna jedno obočie a zazrela po Stefanovi. Akoby prepočula tie zvyšné slová.
"Toto miesto patrí Lockwoodovcom. Oni majú vlčie gény a..."
Rebekah sa zasmiala. "To až teraz jej chceš vysvetliť kde sa nachádza? Úbohý Stefan. Všetko robí úplne inak."
"Buď ticho, blondy," vzdychla Leanna a poriadne trhla nohou. Chcela sa dostať von z tej reťaze, pretože mala chuť zlomiť tej upírke väzy. "Ty nie si o nič lepšia."
Začala sa smiať. "Vidím, že ťa dostatočne pripútal. Výborne," pobrala sa smerom k nim. "Aspoň ti môžem ublížiť presne tak, ako si ublížila ty mne."
"Rebekah, to by stačilo!" zastavil ju Stefan.
"Takže teraz si ju zastávaš?"
"Keby ma nepriviažeš, už dávno som ju mohla zneškodniť," vzdychla Leanna a prekrížila si ruky na prsiach. Zadívala sa blondínke do očí a tesne pred ňu spravila neviditeľné sklo- to isté čo použila pri Klausovi. Rebekah spravila prudký krok dopredu a nepríjemne doň narazila. Čiernovláska sa na tom zasmiala.
Rebekah si potichu zanadávala. "Aspoň vidieť, že máš strach," skonštatovala. "Nechceš aby som ti ublížila, či aby som ublížila Stefanovi, však?"
Dievčina s ebenovými vlasmi flegmaticky mihla ramenom a zrušila tú neviditeľnú bariéru. "Nech sa páči, do toho. Ale varujem ťa, bude to mať také následky, ktoré sa nikomu nebudú páčiť. A hlavne tebe nie." Odstúpila od Stefana, rozprestrela ruky a nechala, nech si robí čo len chce.
Blondínka sa zasmiala, pobavene pokrútila hlavou a hlesla: "Ako chceš." V momente stála pri Stefanovi. Jediným pohybom rúk mu zlomila väzy a keď nehybne spadol na zem, schuti sa zasmiala. "Môžeme to riešiť aj takto. Odskáče si to on. Viem, že ťa to bolí. Vidím ti to na očiach," žmurkla jedným okom a vyparila sa preč z tej jaskyne.
Lea si prisadla k ležiacemu Stefanovi. Dala sa do tureckého sedu a jeho hlavu si položila na nohy. Opatrne ho chytila za líca a vzdychla. Keď počula, ako mu tie väzy praskli, jej takmer puklo srdce od bolesti. Je možné aby k nemu niečo cítila aj napriek tomu, že sa nesprávala práve najlepšie? Vie, čo je to zamilovanosť. Predsa milovala Elijaha. Možno to bola iba potreba niekoho ochraňovať. S Katherine boli kamarátky, aj keď mala vypnuté emócie a chovala sa ako sa chovala. A Stefan? Bol to upír, ktorého chcela ochraňovať, pretože k nemu cítila niečo viac ako priateľstvo.
Tieto myšlienky poslala preč tak rýchlo ako aj prišli. Zatvorila oči, zhlboka sa nadýchla a vyslala myšlienku. Potrebovala mu pomôcť. Takto by musela čakať niekoľko hodín, kým sa preberie. Vďaka sile, ktorú v sebe má, to potrvá iba zopár sekúnd či minút.
Nemusela stále ubližovať, len aby dosiahla svojich plánov. Môže predsa pomôcť. A vtedy si uvedomila, že jej nálada sa zmenila zo zlej na dobrú. Nepotrebovala byť ironická. Nemusela reagovať negatívne či podráždene na každú vec. Keby tak mohla mať jednu a tú istú náladu, byť priklonená len na jednu stranu. Odkedy sa z nej stalo toto krvilačné monštrum, nikdy nemala stálu náladu. Raz ironická, raz odporná, teraz dobrá a láskavá, ochotná pomôcť. V tej dávnej dobe to bolo trochu iné. Platili tam pravidlá slušnosti a nemohla robiť to čo teraz.
Stefan otvoril oči a nadýchol sa. Chcel sa prudko posadiť, ale ona ho zatlačila k zemi. "Lež," hlesla a zadívala sa mu do zelených očí. "Zostaň v pokoji," prikázala mu.
"Kde je Rebekah?" zastonal.
"Tá mrcha utiekla hneď po tom ako ti zlomila väzy," vysvetlila polopatisticky.
"A prečo som sa tak rýchlo prebral?"
Mihla ramenami. "Zázrak?" uškrnula sa. "Aj tak by ma skôr zaujímalo, čo týmto sledovala. Odplatu, že som jej zlomila väzy? Pravdepodobne."
Cítila, ako sa Stefan uvoľnil a prstami sa dotkol tej jej ruky, ktorú mala stále položenú na jeho líci. "Ďakujem," to bolo jediné na čo sa zmohol. Zľahka sa na ňu usmial.

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 ZuzQa,Anne ZuzQa,Anne | Web | 10. září 2013 v 12:08 | Reagovat

Wow to je boží;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama