She Is My Sin (19. díl)

22. srpna 2013 v 9:06 | Bee. |  She Is My Sin

She Is My Sin

19. kapitola
Autorka: Wer



Z nie práve najtvrdšieho spánku ma vyrušil buchot prichádzajúci z chodby. Bleskurýchle som sa obliekla do trička a nohavíc. Bola som pripravená vynadať Klausovi, ktorý sa istotne na niekom zase potreboval vybúriť. Vyšla som z izby a pozrela sa na obe strany chodby. Bola prázdna. Dvere do Klausovej izby boli pootvorené.
"Klaus?" slabo som na ne zaklopala. Neozval sa. Opatrne som ich otvorila dokorán a vstúpila som dnu. Svietilo sa, takže som zreteľne videla známky po zápase. Jeho oblečenie bolo rozhádzané všade po zemi. Videla som prevrátený stôl, zlomenú stoličku. Jeden zo zamatových závesov bol roztrhaný. Izba vyzerala hrozne. Vrátila som sa späť do svojej izby a čakala som, kedy sa vráti. Prešla hodina, dve, tri... Zrazu bolo ráno a on sa stále nevrátil. Pokúšala som sa mu dovolať, no môj vylepšený sluch mi prezradil, že jeho mobil zostal ležať niekde v izbe. Vybrala som sa na recepciu. Na ceste tam, som si všimla po kobercoch na chodbách krvavé škvrny, ktoré som v noci prehliadla. Voňali tak zvláštne, nie moc ľudsky. Premýšľala som, akého chudáka to Klaus zasa lapil.
"Neviete kedy a s kým odišiel pán Mikaelson?" spýtala som sa drobnej tmavovlásky, ktorá mala v to ráno službu na recepcii.
"Nie, madam. Mrzí ma to," zarapkala automaticky ako nejaký stroj. Nenápadne som sa k nej naklonila a pozrela som jej uprene do očí.
"Čo vieš o Klausovi?" opýtala som sa znovu.
"Ľutujem, madam. Nemôžem vám pomôcť." Znovu som sa nedočkala odpovede. Museli ju ovplyvniť. Tresla som päsťou o pultík pred sebou a vrátila som sa späť hore. Čakala som do večera. Nevrátil sa. Po večeri som sa začala už aj trochu obávať. Nepozdávalo sa mi to. Nenechal by ma samú v hotelovej izbe po celý deň, ak by nemusel. Určite nie po tých krásnych dňoch, čo sme spolu prežili. Nechal by aspoň nejaký odkaz alebo by mi svoj náhly odchod prišiel oznámiť osobne. Vedela som to. Zrazu som započula ako na chodbe tresli dvere. Vybehla som rýchlo von, no uvidela som len neznámu osobu, ktorá sa ponáhľala chodbou preč. Rozbehla som sa za ňou, no po pár krokoch mi zmizla len tak pred očami. Sklamane som sa pobrala naspäť. Pred Klausovou izbou stála zamestnankyňa hotela.
"Čo to robíte?" opýtala som sa jej.
"Pripravujem izbu pre ďalšieho hosťa," odpovedala mi a vošla do jeho izby. Surovo som sa vtrepala za ňou. Po tom, že by tam kedysi býval Klaus, nezostalo ani zrnko prachu. Necítila som ani jeho vôňu, ktorou voňal dovtedy celý hotel.
"Kde sú tie veci, čo tu boli?" spýtala som sa. Pre istotu som ju hneď ovplyvnila.
"Neviem, o čom hovoríte," pokrútila hlavou a ďalej sa venovala svojej práci. Nahnevane som vyšla na chodbu. Snažila som sa zachytiť akúkoľvek pachovú stopu, no márne. Okrem ruží vo váze, ktoré mi poslal Klaus dva dni predtým som necítila nič. V tom som dostala nápad. Znovu som zbehla na recepciu.
"Potrebujem vidieť kamerové záznamy zo včerajšej noci," oznámila som tmavovláske, s ktorou som sa rozprávala hneď ráno.
"Včera v noci bol menší výpadok. Je mi to ľúto," ospravedlňujúco na mňa pozrela. Už som nepotrebovala ďalšie dôkazy. Rozhodne sa niečo dialo. Niečo zlé. Vybrala som z vrecka nohavíc mobil a znovu som vytočila jeho číslo. Pozorne som sa započúvala. Započula som ho. Nasledovala som zvonenie až do akejsi miestnosti, kam putovali špinavé obrusy a posteľná bielizeň. Prekonala som zhnusenie a vopchala ruku do tej kopy špinavej bielizne. Našla som ho, jeho mobil. Bol tam spolu s jeho ostatnými vecami. Zobrala som mobil so sebou a šla som si zbaliť svoje veci. Nechcela som tam ďalej zostávať.
"Ak by ma tu hľadal pán Mikaelson, odkážte mu, že ma nájde pri našom domčeku," nechala som šifrovaný odkaz na recepcii. Opustila som ten najluxusnejší hotel v celom Paríži a vybrala som sa priamo pred Versailles. Vedela som, že ak by ma Klaus hľadal, našiel by ma. Podľa môjho odkazu určite.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama